MHONOS „Miserere Nostri“, Zanjeer Zani Productions/ Necrocosm, Promo CD´15, FRA

Je chuť pre niečo iné, zvláštne a bizarné, niečo čo sa vymyká z bežných hraníc hudby a pritom to stále zostane hudbou? Môžem vám navrhnúť zaujímavú kapelu MHONOS z Francúzska, ktorej album „Miserere Nostri“ síce vyšiel prednedávnom u Zanjeer Zani Productions, ale pôvodne vyšiel už v roku 2010 u Doomanoid Records v obmedzenom počte 100 ks, tých reedícii bolo viac, no nám Necrocosm dodali až poslednú reedíciu od Zanjeer Zani Productions. Zaujímavé na tejto kapele je, že ju tvorí iba jeden človek hovoriaci si Frater Stephane, ale kapela má viac zákutí a zaujímavostí. Predovšetkým nájsť o nich niečo na nete je celkom fuška, samozrejme nejaké tie informácie, alebo skladby sú k dispozícii, ale ťažko nájsť ich fotky, históriu, či momentálne stále fungujú a podobne. Rozhodne ale ich hudba bude šokom pre mnohých, ktorí sú zvyknutí na klasické metalové aranže, nástrojové obsadenie, ale aj zvuk či samotný hudobný koncept. Kapela vôbec nepoužíva metalovú gitaru a už vôbec nie bicie, ak gitaru, tak elektrickú akustiku. Základ ich obsadenia tvorí poriadne drsná basgitara, nečistá a rozleptaná, do toho si pripočítajte klávesové plochy mierené silne do ambientu a neodmysliteľné vokály, ktoré ale tiež vybočujú z bežností a všedností Metalu. Ich hudba sa pohybuje len na vlnách atmosférična, tzn. často sa opakujúce rituálne motívy, často dlhé inštrumentálne variácie na temné a spirituálne polohy. Napr. v prvej skladbe počuť dlhé vybrnkávanie akustickej gitary do ktorej sa jemne vludzuje basgitara, zvuk akustickej gitary má nastavené echo a tým hudba ešte viac ponára poslucháča do hlbín neexistencie a mágie. Skladby na seba jemne nadväzujú, v podstate je to akýsi koncept tvoriaci jeden celok, pred očami môžete vidieť veľký ohnivý kruh cez ktorý budete prechádzať počas celej nahrávky. Je jasné, že mnoho ľudí bude mať problém do nahrávky preniknúť, väčšina fanúšikov odsúdi hudbu, ktorá nie je dostatočne dynamická, hlavne tu môže niekomu vadiť strata rytmiky z hľadiska bicích a taktiež rýchle frázovanie. Frater používa pomalé rituálne až tibetské spevy ťahané z bránice a veľmi hlboko položené. Je to akýsi polo šepot, polo hlasové vibrácie aj tie sa nachádzajú len v určitých častiach skladby. Skladby nemajú typické Metalové štruktúry a preto by ich hudba ani dobre nevyznela na festivale medzi klasickými kapelami, skôr by sa k ním hodil malý stmavený klub, kde by ste ledva dovideli na hudobníka/kov, veľa sviec, kadidiel a ďalších okultných proprietrií. Hudba je určená skôr pre navodenie atmosféry niekam von, alebo do schátralých budov, na miesta kde sa dávno odohrali silné momenty, pre vyzdvihnutie ešte silnejších dojmov. Taktiež by mohla pomôcť pre dosiahnutie lepších výsledkov pre určité magické rituály a podobne. Skladby sa pohybujú v celkom dlhých intervaloch, prvá Introitus má 17 minút a 20 sekúnd, posledná Communio 12 minút a 37 sekúnd, ale dĺžky skladieb tu nie sú podstatné, keďže sa jedná o koncepčné dielo. Všetko plynie pomaly a hrozivo, ťažká atmosféra sa bude nad vami vznášať počas celých 40 minút „Miserere Nostri“. Z ich hudby cítiť nielen spirituálnu auru, ale aj klasickú podstatu surového nórskeho Black Metalu na čele s Burzum. Osobne by som si takúto hudbu zvolil pre návštevu niektorej Nekropole, podzemných krýpt, alebo objavovaní jaskynných priestorov. Hudba pre daný moment a hlavne pre správne pochopenie, rituálny dark ambient Black Metal, ktorý znie trochu inak než by ste si mnohí priali. Hudba ťažká na vyvodzovanie určitých záverov, skôr abstraktná hmlovina poletujúca ponad nočné polia, fragmenty reality rozbité o mohutné spirituálne hradby, brána do sveta nízkych komôr a nočných nekonečných chodieb...