MIASMAL „Cursed Redeemer“, Century Media, CD´14, SWE

MIASMAL ma dostali hlavne svojim prvým EP a debutom „Misamal“, preto som sa nevedel dočkať novinky „Cursed Redeemer“, no aké bolo moje prekvapenie, keď z albumu srší len obyčajný Death´n´Roll. Ich staré veci mali tiež nejaký náznak Death´n´Rollu, ale všeobecne to bol skvelý Death Metal, tak trochu čerpajúci z klasického švédskeho Death Metalu no majúci hrozivú auru strašidelnosti a skvelej atmosféry. Riffy boli viac chorobnejšie a temnejšie, skutočne som si túto kapelu obľúbil. Po prvých vypočutiach novinky „Cursed Redeemer“ som bol ale zmätený, obyčajný rytmický Death´n´Roll, ktorý strieda hlavne rytmické menej melodické riffy s tými melodickejšími. Musím povedať, že pri každom jednom počúvaní tohto albumu som sa nudil a nudím sa aj pri počúvaní tejto recenzie. Zostali tu zachované určité paralely napr. vokál, ale aj ten je už dnes viac expresívnejší viac sa hodiaci do toho Roll štýlu. Rytmika sa úplne zjednodušila, je viac priamočiara a bicman sa vyžíva hlavne v punkových tempách kopák - rytmičák, nehovorím, že stále bubnuje len týmto spôsobom, ale je evidentné, že týmto smerom sa už celá kapela pohybuje vpred. Pripadá mi to akoby sa zbavili nechutnej plíživej atmosféry z ktorej mrazilo a zamerali sa len na rytmický Death Metal na ktorý si môžu fans na koncertoch zaskákať. Ako album „Cursed Redeemer“ funguje, možno by sa mi tento album páčil viac keby mu nepredchádzali už spomínané staršie veci, ktoré boli na vyššej úrovni, ale v takomto prípade kapela u mňa klesla a tento štýl Death Metalu ma aj tak nikdy neoslovoval. Skladby mi prídu tak trochu nasilu napísané, občas sa vyskytnú zaujímavé melódie, ale zväčša je to z môjho pohľadu povinná jazda. Započúvajte sa aj do tých sól ktoré už s „Miasmal“ nemajú skoro nič spoločné, tiež tu panuje zjednodušenie a úplná zmena rytmiky a melodiky jednotlivých sól. Zvuk albumu je tiež viac výraznejší, čistejší a zámerne prispôsobený ich novému poňatiu hudby, našťastie skladby na „Cursed Redeemer“ sú dosť krátke a tak tento nudný album dosť rýchlo odsype. Novinka kapelu ešte viac priblížila aj ku švédskemu Death Metalu čo bolo jasné aj na starých veciach, lenže tam z nich len vychádzali, tu už cítim niečo také, ako keď sa Grave alebo Entombed odklonili od svojej ortodoxnosti a začali experimentovať s kadečím, občas aj niečo ako Dismember „Massive Killing Capacity“. Občas tu cítim aj náznaky riffov na spôsob Bolt Thrower napr. v Call of The Revenant alebo Frozen In Time. Nemôžem sa zbaviť pocitu akoby v tomto albume bolo niečo humorné alebo ľahkovážne, nie je na tom nič zlé, keď kapela pije počas skladania whisky a zabávajú sa pritom, akoby tento pocit presunuli do svojej hudby, len škoda, že pred tým to znelo viac vážnejšie a temnejšie. Ak by som mal tento album hodnotiť len v rámci toho Death´n´Rool Punk Death Metal, bolo by to ok, ale som len sklamaný z vývoja tejto kapely, preto idú aj body výrazne dolu.