MITHRAS "On Strange Loops", Galactic Records CD ´16, UK


12/56:16/ 8,5                                                  Storm


http://www.facebook.com/mithrasuk
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]
Dôvod dlhej prestávky medzi posledným albumom bol spôsobený neustálymi personálnymi zmenami, aj keď Mithras tvorí v podstate len dvojica. Rayner Coss (bass, vox) sa po predošlom albume rozhodol opustiť kapelu, preto Leon skladal celý materiál sám, na živé vystúpenia si pozval hosťujúcich hudobníkov a až pred nahrávaním novinky sa Rayner do kapely vrátil. Momentálne je Leon znova sám, čiže Mithras sa možno zmení na one man band projekt, dôležité je aby zostali aktívni aj naživo, pretože štúdiové kapely strácajú možnosť dostať sa k fans o trochu bližšie. Deväť rokov je príliš dlhá doba medzi albumami, ale aj tak by ste mali zabudnúť na pochybnosti ohľadom schopnosti kapely udržať si vysoký štandard nastolený predošlými troma albumami. Dlhoroční fans sa môžu spoľahnúť, že základná esencia kapely zostala a ich korene sú stále hlboko zapustené v old skull hmlovinách.
Hneď úvodná kompozícia Why Do We Live predznamenáva o čo tu pôjde. Nejedná sa ani o intro ani o normálnu skladbu, je to skôr taká 4 minútová predohra s veľmi silnou kozmicko existencionálnou atmosférou. Potom už nastúpi klasická brutálna jazda známa z minulosti. Riffy inšpirované Azagthothom a neľudské bicie, Mithras sa nikdy netajili inšpiráciou najmä Morbid Angel. Lenže "On Strange Loops" už nie je tak brutálne nátlakový, rýchlosť si síce zachovali, ale kompozične aj zvukovo prišla mierna zmena. Novinka je viac presvetlená s väčším dôrazom na atmosféru. Na rozdiel od predchodcu Leon zakomponoval silné hviezdne sóla a vyhrávky do každého opusu, v niektorých skladbách znie pod sólom dokonca len samotná basovka, čo vyznieva veľmi zaujímavo a viac sa môžte sústrediť na samotné sólo. Väčšina sól je melodickejších a feelingotvorných, iné sú zase chaotickejšie a agresívnejšie. Kompozícia je oveľa vzdušnejšia, netlačí tak na pílu, všetko plynie ľahšie a prirodzenejšie. Na predošlom "Behind the Shadows Lie Madness" sa niektorí sťažovali najmä na príliš hlasné a mechanicky znejúce kopáky, no Leon nikdy nechcel znieť ako väčšina kapiel. Na novinke im zase prekáža príliš hlučné znenie a málo dynamiky. Mithras sa ale nikdy nebudú prispôsobovať, robia hudbu hlavne pre seba, preto znejú odlišne. Vo väčšine recenzií bol Raynerov vokál prirovnávaný k Piotrovi z Vader a musím súhlasiť, oproti minulosti je to stále viac zreteľné, no o kópii nemôže byť ani reč, pozornejšie ucho počuje medzi nimi rozdiel. Na spev použil samozrejme echo aby podporil éterickosť albumu. Všetky skladby nie sú len rýchle, napr. piata a zároveň najdlhšia Odyssey's End prezentuje ich pomalšiu a ťažšiu stránku. Podobne ako Nile, aj Mithras tvoria tak silno epickú hudbu, že poslucháč nepotrebuje žiadne drogy aby sa mysľou dostal do vzdialených vesmírnych zákutí k čiernym dieram, pulzarom, alebo kvazarom, pred očami sa odvíja vesmírna odysea. Práve toto je ten najsilnejší aspekt, ktorý sa snažia stále viac rozvíjať. Na druhej strane, takú silnú kompozíciu ako To Where the Sun Never Leaves z predošlého albumu, sa im na novinke nepodarilo zložiť, teraz nie je sila koncentrovaná do niektorej konkrétnej skladby, ale viac rozložená po celom albume. Pri konci máme inštrumentálnu medzihru The Last Redoubt, ktorá mi veľmi pripomína inštrumentálky od Apoplexy na ich kultovom "Tears of The Unborn".
Aby som to zhrnul, na novinke sa Mithras až tak veľmi neposunuli vpred, ale sa ani nevrátili do minulosti, Leon jednoducho vybral tie najsilnejšie prvky predošlých albumov, vygradoval ich na maximum a na tom postavil túto nahrávku. Ako ale prezradil na svojej stránke, koncom tohto roka plánuje začať komponovať materiál na ďalší album, ktorý má byť dosť odlišný od všetkého čo doteraz splodil, tak uvidíme kam to nabudúce nasmeruje, pretože Mithras sú momentálne majstri vesmírneho DM.

------------------------------------------------------------------------------------------------------

MITHRAS "On Strange Loops", Galactic Records CD ´16, UK

Super galaktické turbo dúchadlo k nám znova vystrelilo nový album MITHRAS a veru bolo už načase, ich posledný album „Behind The Shadows Lie Madness“ vyšlo ešte v roku 2007 čo je od novinky neuveriteľných 9 rokov! Čo za tú dobu Leon a spol robili? Myslím, že hlavne striedali členov, neustále komplikácie so zostavou, medzi tým odohrali nejaké tie koncerty a ešte si strihli jedno EP „Time Never Lasts“, kde sa objavili iba dve nové skladby a tri živé veci. MITHRAS sledujem už od ich začiatkov, začalo to neuveriteľným debutom „Forever Advacing... Legions“, pamätám sa ako sme sa s kamošom hádali v tej dobe, či je lepší MITHRAS, alebo Natron. Druhý album „Worlds Beyond The Veil“ bol veľkým posunom vpred a úplným definovaním ich štýlu. Tretí album „Behind The Shadows Lie Madness“ bol vrchol ich tvorby, najlepšie skomponované a dotiahnuté po všetkých stránkach. Je vecou viac než známou, že títo mocní Angláni sa dosť nechali inšpirovať Morbid Angel, ale povedal by som dobrým spôsobom, pretože si vytvorili svoj vlastný štýl aj keď na základoch jednej obrovskej legendy. Pre MITHRAS sa stali charakteristickými špecifické harmónie, cestujúce akoby tam a späť celkom veľkou rýchlosťou, mohutné rytmické, ale aj melodické zvraty a osvojili si aj dosť svojský sound, ktorý je taktiež poznávacím znamením. Ak by tak sčasti nebrali inšpiráciu od Azagthothovcov, boli by celkom isto ojedinele originálnou záležitosťou akej vo vesmíre ťažko hľadať rovnocenných, alebo podobných. No poďme k novinke, prvá vec Why Do We Live ma tak trochu zmiatla, pretože som myslel, že kapela nabrala zas nové vetry do plachiet a snažia sa ísť zase iným kurzom, gitarové trilkovanie, pomalé údery bicích a typický vokál, znie to dosť zvláštne a neobvykle. No keď sa z korábu vyrúti druhá When The Stars Align, spoznávam úplne typický a charakteristický MITHRAS ako si ho pamätám vždy, no a teraz sa človeče čuduj čo sa tu deje. Kapela sa nepohla ani o krok v pred, zdá sa mi, že ich štýl a spôsob zamrzol v nejakej ďalekej hmlovine a zdá sa, že sa ani inam už neposunú. Aj keď chlapi pôsobia progresívne, novátorsky až naddimenzionálne, ich hudba je znova opakovaním veľmi podobných replík a postupov ktorými sa charakterizovali už v minulosti, dá sa povedať na troch albumoch. Niečo iné je to od Asphyx, alebo Bolt Thrower, sú to kapely od ktorých nemožno až tak čakať nejaký postup, alebo inovácie. Od MITHRAS by som to práveže očakával, minimálne sa mohli pohrať s harmóniami, niečím ich ozvláštniť a pridať nové prvky či pozmeniť trochu atmosféru. Je mi jasné, že MITHRAS sa nechcú vzdať svojho jedinečného štýlu, špecifických zaužívaných vesmírnych ektoplaziem a typických rytmov, no prečo by som mal znova počúvať „Behind The Shadows Lie Madness“ 2? Album sa zmenil snáď iba v melodike, aj to len sčasti, totiž chlapi dodržiavajú určitý modus komponovania, stále sú to tie isté zvláštne a originálne harmónie, len sú trochu pozmenené. Príde mi akoby sa kapela za tých 9 rokov nikam neposunula, čakal som aspoň nejaký prvok, ktorý by ich odlíšil od predošlej tvorby, ale nenachádzam tu absolútne nič, znova super technika, dobre zahraté, zaujímavé rytmické manévre, ale všetko tak podobné a rovnaké. Ak si ich porovnám s ich vzormi Morbid Angel, ktorí na každom jednom albume priniesli niečo nové nie len z postupov, techniky hry, atmosféry, alebo produkcie, tak MITHRAS úplne zaspali. Hm, album sám o sebe nie je zlý, len keby pred ním neexistovali ich staré veci, fakt ma už nebaví počúvať desiatky krát obohraté riffy, dokonca aj zvuk je stále ten istý, chladný, cudzí, priestorový, čo je fajn, ale čo ďalej? Nechce sa mi veriť, že taký mozog akým je Leon sa neposúva vpred, táto stagnácia je do očí bijúca, ak sa moje predpovede naplnia, že ďalší album bude znova takýto, bude to už dosť podpásovka. Dokonca si myslím, že aj mnohé drvené OSDM kapely sa dokážu aspoň v niečom posunúť, aj už spomínaní Asphyx na novinke predviedli zas o niečo iné riffy, atmosféru, no MITHRAS nie, týmto musím samozrejme siahnuť po nižších bodoch, pretože opakovaný príbeh stráca na zaujímavosti, navyše keď to všetko trvá skoro hodinu.
                                                                                                                   Mortuary
7