MORBUS 666 „Ignis Divine Imperium“, Moribound Records, CD´16, USA

Black Metal má mnoho podôb a tvári, MORBUS 666 sú americkí satanisti, ktorí nehrajú priamo typický Americký Black Metal, aj keď neviem ako by sa mal americký Black charakterizovať, no znalci vedia ktoré kapely sa na novom kontinente objavili ako prvé. Kapela pozostáva zo štyroch tuhých tiel černokňažníkov, ich pôsobenie v predošlých kapelách by sa dalo zhrnúť do mien ako Imprecation, Adumus, Thornspawn, Ritual Deacay, hlavne Imprecation sú známou hydrou v nesvätých vodách. Vonku majú už debut „Mortuus Cultus“ z roku 2011 a k tomu ešte jedno splitko s Teratism. „Ignis Divine Imperium“ je prvým zásekom kedy sa postupne zoznamujem s ich hudbou. Najskôr musím uviesť, že MORBUS 666 nehrajú Black Metal v jeho najzúrivejšej polohe, skôr by som povedal, že im vyhovuje určitá pomalšia až stredná cesta, ale to neznamená, že sa vôbec nepúšťajú do ortodoxnejších klepačkových víchric. Už prvá skladba Fiery Abyss vás zavedie do mystériom nasiaknutých spodných vôd, tremolá sú hrané s určitou rýchlosťou, ale nie pekelnou, bicie sa pomalšie rútia v strednom až pomalšom tempe, no rozhodujúca je pri tejto hudbe atmosféra. O tú núdza nie je, v každej skladbe vás ovalí robustnou silou. Osobne mi príde, že MORBUS 666 sú viac ovplyvnení európskou a hlavne nórskou klasickou školou, ale dodávajú do svojej hudby aj niečo americké. Na svoje by si mohli prísť fanúšikovia možno Behexen, starých Satyricon, ale to len okrajovo, kapela nie je výrazne kopírovačom určitej kapely. Skladby sa nie vždy držia rovnakého módu, napr. Below The Depths, Ascending Through Darkness (Poison Messiah) je v určitých ohľadoch viac priamejšia a údernejšia než melodickejšie skladby ako Fiery Abyss, Ignis Divine Imerpium, či A Golden Scales of Tiamat. Melodika hrá u týchto Američanov významnú úlohu, skladby sú kvalitne prebrúsené po kompozičnej stránke a dôraz je kladený na členitosť riffov. Nehovorím, že ide o nejakú komplexnú prácu, ale prepracované gitarové linky sú ich typickým atribútom, v ich melodike sa skrýva silná temnota. Niektoré gitarové výpady sú typicky nórske, no potom nastupuje zväčša zas niečo iné. Rýchle momenty používajú skôr ako druhoradé, je to presný opak kapiel, ktoré dodržujú rýchlosť ako svoj štandard a občas spomaľujú aby mohli rýchlosť zas vyhrotiť, MORBUS 666 to robia presne opačne. Ich hudba mi atmosféricky pripomína 90te roky, je tomu prispôsobený aj zahmlený a rozbitý zvuk, po zvukovej stránke mi napr. pripomínajú staré Ancient napr. „Svartalvheim“ a hudobne koniec koncov tiež nemajú až tak ďaleko, len Amíci idú viac pomalšie a dôkladnejšie po precíznych melódiách. V harmóniách sa opakujú často gitarové motívy viac krát po sebe aby ich potom mohli potrhať inými často úplne odlišnými témami, skladba tak potom pôsobí viac vyzretejšie a menej sterilne. Bicman často používa úplne základné tempá bez dvojkopákov, skôr až Rockovo ladené, ale vôbec to neprekáža. V svižnejších riffoch zas dvojkopáky pridáva a príde rad aj na klepačky, jeho hra je jednoduchá, ortodoxná ale efektná. Bicie znejú dosť surovo a analógovo, činely priam treštia a kopáky sú dobre nabasované niekde naspodku celkového zvuku. Kapela sa nesnaží vyznievať príliš výrazne, všetko je utopené ako podľa šablóny starých majstrov. Vokály sú zaujímavé, je to skôr nórska cesta s pridaním mierneho hallu, ale v mnohých skladbách sa ozýva aj čistejší depresívnejší vokál spievaný v stredných hĺbkach, tu vokalista používa skôr monotónne harmónie čo pôsobí majestátne a mysticky. Celá ich hudba je zvláštne mystická s temnou estetikou, no nejdená sa žiadnu bombu. Aj keď sú skladby veľmi zručne napísané, nie sú to nejaké extra výrazné skladby z ktorých by šli mnohí fans do kolien, je to taká stredná cesta udergroundu, kto má rád presne túto polohu Black Metalu, mal by ho „Ignis Divine Imperium“ zaujať.