MOSAIC „Old Man´s Wyntar“, Amor Fati Productions, EP´14, GER

Kto obľuboval zaujímavú kapelu Alchemyst, ktorá už leží v rakve, mohol by sa prípadne nechať uniesť projektom Inkantatora Koura MOSAIC, ten mal v Alchemyst na starosti hlavnú gitaru a vokály. Len s tým malým rozdielom, že hudobne sú MOSAIC niekde inde, no určité malé paralely tú predsa len sú. MOSAIC doteraz vypľuli len veľmi málo materiálu, konkrétne to boli splity s Alchemyst a Anti, kde vždy ponúkli jednu skladbu a nie inak tomu bolo aj na ich poslednom deme „Salt And Rain“ z roku 2013. Tento krát je už MOSAIC regulárna kapela takže smelo do toho. Poviem vám, počúvať túto hudbu je dosť zvláštne, z prvého počutia prvých skladieb vám bude unikať Metalová podstata hudby, zväčša sa všetko točí okolo temného ambientu dopĺňaného akustickým vybrnkávaním melancholickej melódie, šeptané slová prechádzajúce do zúfalých výkrikov a podobne. Najzaujímavejšie sú pocity ktoré táto kapela ponúka, zimná melanchólia, mráz a vôňa tohto obdobia vás obklopia ako roj komárov v bažinatých pralesoch. Musím uznať že chlapi vedia s temnotou dobre narábať, po čudnom úvode Onset of Wintar sa táto 12 minútová skladba preberie z letargie a rozprúdi sa v mystickú prehliadku nočnej zimnej krajiny. Nastúpi klasické BM tempo ako zo starých Burzum a riffy ani nie tak Metalové ale šialene mystické tvoria základnú kostru tohto opusu. Skladba sa v druhej polke znova ponára do astrálne zimnej roviny kde počuť úžasné Inkantatorove čisté vokály, všetko zakončujú krákajúce vrany a psychadelické gitary akoby odchádzajúce do večnosti. Skladba má zaujímavú štruktúru, gradovanie a samotné prevedenie je tiež na dobrej úrovni. Po nej nasledujúca I´m Winter je akustickou gitarovou vybrnkávačkou s ambientným podmazom, znova snové roviny a až folkový nádych temného charakteru, Inkantator prehovára hovorením slovom zvláštne frázujúc v nemčine, bizarné. Snowscape začína pochmúrnou atmosférou osamoteného človeka kráčajúceho mrazivou krajinou, tvár má ošľahanú studeným vetrom a jeho stopy sú rýchlo zaviate. Ďalšia akustická vybrnkávačka so sólami akoby z iného sveta, znova hovorené slovo a atmosféra zimného večera ako vyšitá zo stredovekých čias. Až s ďalšou White Gloom prichádza BM nápor, tremolá vyznievajú akoby boli hrané v diaľke a vy počujete len tie uhrančivé motívy a posmutnené melódie. Bicie neponúkajú tiež žiadnu výraznosť, pri rýchlych klepačkách skoro až zanikajú ako oné stopy putujúceho človeka, no pri pomalších tempách je to o niečo lepšie, ale tieto veci neberiem v žiadnom prípade ako nedostatky, je mi jasné, že všetko toto bolo zámerom autorov pre dosiahnutie určitej atmosféry. Ani táto skladba ale neponúka požadovanú metalovú apokalypsu v plnom rozsahu, tá prejde časom tiež do zvláštnych sfér snenia v bielom opare snehu, a znova sa navráti do diaľav zvukového gitarového tremolenia. Bicman je slušne obsluhujúci svoju sadu, vidím ho ako udiera do omrznutých blán a činelov a jeho tempá sú efektné a jednoduché, zväčša strieda stredné a rýchle svižné. Páči sa mi, že chlapi sa príliš neopakujú a snažia sa skladbám dať príbeh, dej a priestor, teda žiadne klasické štruktúry. Na koniec tu máme Black Glimmer, o nič podivnejšia skladba než tie predošlé, ťažko zaškatuľkovateľné, netradičné, pocitové, psychadelické, ale osobité! Osobitosť je to, čo sa mi na Mosaic najviac páči, nepočujem v tom žiadnu veličinu, snáď miestami okrem Burzum aj to len kvôli podobným tempám. „Old Man´s Wyntar“ je akoby snom, ktorý sa zjaví s prichádzajúcou zimnou búrkou, vytvorí sugestívnu atmosféru a nocou zas zmizne v neznáme. Nevravím, že je to hudba ktorú budem točiť stále dokola, ale keď príde správny čas a do určitej situácie alebo počasia ju vkomponujem, vytvorí silný vír atmosféry a to je to , čo od hudby očakávam.