MASTER´S HAMMER "Formulae", Jihosound Records CD ´16, CZ
15/55:53/ 9 Storm
http://www.mastershammer.com/
15/55:53/ 9 Storm
http://www.mastershammer.com/
MASTER´S HAMMER nikdy neboli o nejakom technicko inštrumentálnom výkone, či nebodaj novátorských riffoch, svoje korene majú jasne zapustené v BM, preto je pre nich vždy prvoradá melodika s atmosférou. Na prvých dvoch albumoch bola hudba ešte trochu viac prepracovaná, na rovnakej úrovni so spevom, ale potom ustúpila viac menej do úzadia aby vynikol Štormov charizmatický vokál a neprekonateľné texty. Podobne znie aj štvrtá poreunionová novinka, kde dostali zase viac priestoru reálne bicie Honzu Kapáka, ale na okultné tympany Silenthilla môžme zabudnúť. Tri skladby odbúchal automat, aby bol materiál pestrejší a tiež elektronických samplov si užijeme viac než dosť. MSH je totiž kapela, ktorá sa nerada vracia do minulosti, stále sa snažia vyvíjať do netradičných postupov a vplyvov.
Tento krát sa Štorm rozhodol venovať album zaklínadlám k vyvolávaniu duchov, ale ako ho všetci poznáme, zobral to s väčšou dávkou cynického humoru a absurdnej uletenosti. Väčšina skladieb prekročila hranicu zdravého rozumu, alebo bežnej normálnosti a teda nemôžu prekvapiť také témy ako výroba klobás z vnútorností mimozemšťanov, alebo lesné mátanie v nočných košelách s maskami voodoo. Hneď úvodná skladba Den Nicoty patrí k tým najortodoxnejším a najtvrdším, pretože potom sa už začne naplno experimentovať s elektronikou. Ako Štorm prezradil, veľa sa naučil vo svojom projekte Mortal Kabinet. Z prvej polovice by som vypichol trojku Votava o prapodivnom umelcovi, ktorý kreslil čertov na Karlovom moste. Obe skladby Arachnid a Všem Jebne, by sa dali spojiť aj dokopy, pretože hudobne a tempovo sú identické, sú to také priamočiare tanečné hitovky s humornými textami. Našťastie to ale vyvažujú aj potrebným protipólom strašidelnosti, nie len textovo, ale aj čo sa týka melodiky a atmosféry. Trochu pripomínajú skladbu Špacírka z predošlého albumu. Štorm sa po vokálnej stránke dosť vytiahol, jeho hlas je veľmi nízko položený, no pritom zrozumiteľný, po reunione určite najlepšie odspievaný album. Nemôžu chýbať ani typické Necrocockove úchylné melodické vsuvky, vytvára tak dobrý kontrast a obohacuje materiál o novú hyperdimenziu, také niečo nemá v extrémnom Metale obdobu, ak nepočítam jeho vlastné projekty Necrocock a Kaviar Kavalier. Jediná inštrumentálka Phenakistoscope slúži ako predel, ale určite by sa nič nestalo keby ju sem nezaradili, alebo ju aspoň skrátili, CD má totiž dostatočnú dĺžku. V druhej polke je tiež jeden tanečnejší kus s názvom Podburka, s indickými vplyvmi, tu je zrejmé, že Štorm komponoval aj v Indii. Určité styčné body so "Šlágrami" sa dajú vystopovať, ako napr. v skladbe Jazyky, kde použili rovnaké zborové variácie. Veľmi netradične začína trinástka Rurální dobro, zakomponovali do nej dobro, čo je špeciálna gitara používaná v country hudbe, je to ich rurálna balada na oddýchnutie. V tejto polke ma ale najviac zaujala skladba Ukolébavka s morbídne ničotnou melódiou.
Pozitívne určite hodnotím aj grafickú stránku, pretože na obal konečne vycapili svoje staré kultové logo, bolo by škoda sa ho úplne vzdať. CD celkovo pôsobí veľmi pestrým dojmom, každý opus má odlišnú náladu, takže každý by si tu mohol nájsť niečo svoje. Skombinovali akustické bicie s elektronikou, humor s mystikou, tvrdosť s halucinogénnou pomätenosťou a vznikol z toho neuchopiteľný, ťažko definovateľný paskvil. Toto smerovanie určite mnohým nebude voňať, ale o to im ani nikdy nešlo, MSH je samostatný útvar na metalovom poli, prekračujúci všetky zaužívané hranice. Ťažko hľadať podobné kapely, snažili sa vymaniť z chápadiel žánru a aj sa im to podarilo. Takéto kapely, ktoré si idú vlastnou cestou to majú o to ťažšie, pretože väčšinou sa ich fans rozdelia na 2 protikladné skupiny. Ale som si istý, že po mnohých rokoch sa stane z tohto diela kult.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
MASTER´S HAMMER „Formulae“, Jihosound Records, CD´16, CZ
Od nových MASTER´S HAMMER snáď už nemožno očakávať niečo nové alebo prevratné, ich prvé tri albumy boli dosť rozdielne, no dnešná tvár sa usadila v určitej forme a od „Mantras“ sa ich štýl ohraničil v určitých mantineloch. Skôr by sa dalo hovoriť o rôznych kvalitatívnych aspektoch ich nových počinov, niektoré boli menej a iné viac výraznejšie. Pri „Vagus Vetus“ sa po gitarovej stránke nedialo nič až tak ohromujúce, mám na mysli, že riffy neboli príliš výrazné aby ťahali celé skladby, tvár skôr formovali Frantove vokálne linky, refrény, ale aj celkový vklad kapely samotnej. Pri prvom počúvaní „Formulae“ som nadobudol dojem, že novinka bude skôr priemernou nahrávkou, no hlbšie počúvanie poznačilo moje vnímanie albumu „Formulae“. Na predošlých veciach vždy vyčnievali len určité skladby, aj keď „Vracejte konve...“ boli samo o sebe silným zážitkom. Z nových skladieb sa začali vynárať silné refrény, ale aj riffy, čo je svojim spôsobom zaujímavé. Dnes majú gitary síce menej priestoru, často tu nemáme ani len nadväzujúce riffy, ale skôr len riffové slučky, ktoré dopĺňajú rôzne elektronické prvky, ktoré často prerážajú metalovosť. No o to sú tie jednoduché riffy výraznejšie a zapamätateľnejšie. Napr. Maso z kosmu je typickým príkladom, stále dokola jeden nosný motív, či nenápadnejšie tremolá, ktoré len vypĺňajú zvukový priestor. To ale taká prvá Den nicoty je celkom zaujímavá riffovačka s dobrým nábojom a chytľavosťou. Dokonca tremolá v tejto skladbe mi v určitých momentoch pripomínajú „Ritual“! Prvý zásek podľa mňa patrí medzi najvydarenejšie skladby a jedná sa zároveň aj o jednu z najúdernejších vecí. Frantove frázovanie a osobitý prínos po vokálnej stránke je unikátny, niektoré vety si priam užívam, tam kde kladie špeciálny dôraz na slová, je to jednoducho geniálne odvedená práca. „Formulae“ je napol Metalovým a napol elektronickým albumom, zrejme projekt Mortal Cabinet spravil svoje. MASTER´S HAMMER už od albumu „Jilemnický Okultista“ disponujú zvláštnou aurou archaizmu, bizarnosti, humoru, osobitosti, irónie a podobne, no posledné albumy sú v tomto smere absolutórium. Bez problémov môžem napísať, že táto pražská kapela je originálny skvost sám o sebe, pracujú s Metalovou neortodoxnosťou, majú svoje zvláštne recepty pre harmónie, ktoré nie každý musí chápať. Aj keď sa už nejakú dobu trochu po sebe opakujú, podobnú kapelu nájsť v šírom ďalekom svete ťažko. Najsilnejšou stránkou súčasných MASTER´S HAMMER sú rozhodne jej dvaja hlavní protagonisti Franta a Necrocock, svojimi vokálmi a textami dodávajú kapele onú podivuhodnosť, avantgardu a až archaicky vedecko fantastickú príchuť. Zbožňujem napr. skladbu Shy Gecko, ktorú veľa recenzentov zavrhlo, hlavne určité klávesové plochy v kombinácii s bizarným textom ponúka nevšednosť, ktorú v Metale už ťažko hľadať. Mám na mysli napr. pasáž, kde sa spieva „Na stěnách visí amulety, o jichž významu se neodvážím ani pomyslet...“ atd. V každej skladbe sa dá nájsť nejaký zaujímavý motív, či už elektronický, alebo Metalový, každá skladba disponuje čudáckym textom zaujímavo podaným, napísaným tak poeticky a umeleckou formou, že toto sú momenty, ktoré šperkujú celé dielo. Čítal som už viacero recenzií na „Formulae“ a je zaujímavé, že niektorí určité skladby vyzdvihujú a iné zas zatracujú ako slabé, v inej recenzii zas vyzdvihujú práve tie zatracované a opačne. Osobne neviem niektorú skladbu označiť ako slabšiu, album mi sadol veľmi dobre a to nie len preto, že mám veľkú úctu k tejto legende, alebo pre zaujatosť. Rozhodne by som neporovnával starú a novú tvorbu MASTER´S HAMMER, môžem vymenovať xy známejších Black Metalových stálic, ktoré už s pôvodnou tvorbou nemajú absolútne nič spoločné a práveže si skôr myslím, že Pražáci sú na tom ešte omnoho lepšie, stále dostatočne tvrdí, šialení akoby zažívali druhú pubertu. Kapelu by som si vedel predstaviť na živo už ani nie tak na Metalovom pódiu, ale skôr v nejakom zafajčenom klube ako podivný kabaret s extrémnym podtónom. Pozoruhodné je však i to, že majstri priniesli album so skoro hodinovou produkciou a 15tymi skladbami a ja sa nestíham vôbec nudiť, práve naopak. Skvelý album so skvelými nápadmi!
Mortuary 9
Tento krát sa Štorm rozhodol venovať album zaklínadlám k vyvolávaniu duchov, ale ako ho všetci poznáme, zobral to s väčšou dávkou cynického humoru a absurdnej uletenosti. Väčšina skladieb prekročila hranicu zdravého rozumu, alebo bežnej normálnosti a teda nemôžu prekvapiť také témy ako výroba klobás z vnútorností mimozemšťanov, alebo lesné mátanie v nočných košelách s maskami voodoo. Hneď úvodná skladba Den Nicoty patrí k tým najortodoxnejším a najtvrdším, pretože potom sa už začne naplno experimentovať s elektronikou. Ako Štorm prezradil, veľa sa naučil vo svojom projekte Mortal Kabinet. Z prvej polovice by som vypichol trojku Votava o prapodivnom umelcovi, ktorý kreslil čertov na Karlovom moste. Obe skladby Arachnid a Všem Jebne, by sa dali spojiť aj dokopy, pretože hudobne a tempovo sú identické, sú to také priamočiare tanečné hitovky s humornými textami. Našťastie to ale vyvažujú aj potrebným protipólom strašidelnosti, nie len textovo, ale aj čo sa týka melodiky a atmosféry. Trochu pripomínajú skladbu Špacírka z predošlého albumu. Štorm sa po vokálnej stránke dosť vytiahol, jeho hlas je veľmi nízko položený, no pritom zrozumiteľný, po reunione určite najlepšie odspievaný album. Nemôžu chýbať ani typické Necrocockove úchylné melodické vsuvky, vytvára tak dobrý kontrast a obohacuje materiál o novú hyperdimenziu, také niečo nemá v extrémnom Metale obdobu, ak nepočítam jeho vlastné projekty Necrocock a Kaviar Kavalier. Jediná inštrumentálka Phenakistoscope slúži ako predel, ale určite by sa nič nestalo keby ju sem nezaradili, alebo ju aspoň skrátili, CD má totiž dostatočnú dĺžku. V druhej polke je tiež jeden tanečnejší kus s názvom Podburka, s indickými vplyvmi, tu je zrejmé, že Štorm komponoval aj v Indii. Určité styčné body so "Šlágrami" sa dajú vystopovať, ako napr. v skladbe Jazyky, kde použili rovnaké zborové variácie. Veľmi netradične začína trinástka Rurální dobro, zakomponovali do nej dobro, čo je špeciálna gitara používaná v country hudbe, je to ich rurálna balada na oddýchnutie. V tejto polke ma ale najviac zaujala skladba Ukolébavka s morbídne ničotnou melódiou.
Pozitívne určite hodnotím aj grafickú stránku, pretože na obal konečne vycapili svoje staré kultové logo, bolo by škoda sa ho úplne vzdať. CD celkovo pôsobí veľmi pestrým dojmom, každý opus má odlišnú náladu, takže každý by si tu mohol nájsť niečo svoje. Skombinovali akustické bicie s elektronikou, humor s mystikou, tvrdosť s halucinogénnou pomätenosťou a vznikol z toho neuchopiteľný, ťažko definovateľný paskvil. Toto smerovanie určite mnohým nebude voňať, ale o to im ani nikdy nešlo, MSH je samostatný útvar na metalovom poli, prekračujúci všetky zaužívané hranice. Ťažko hľadať podobné kapely, snažili sa vymaniť z chápadiel žánru a aj sa im to podarilo. Takéto kapely, ktoré si idú vlastnou cestou to majú o to ťažšie, pretože väčšinou sa ich fans rozdelia na 2 protikladné skupiny. Ale som si istý, že po mnohých rokoch sa stane z tohto diela kult.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
MASTER´S HAMMER „Formulae“, Jihosound Records, CD´16, CZ
Od nových MASTER´S HAMMER snáď už nemožno očakávať niečo nové alebo prevratné, ich prvé tri albumy boli dosť rozdielne, no dnešná tvár sa usadila v určitej forme a od „Mantras“ sa ich štýl ohraničil v určitých mantineloch. Skôr by sa dalo hovoriť o rôznych kvalitatívnych aspektoch ich nových počinov, niektoré boli menej a iné viac výraznejšie. Pri „Vagus Vetus“ sa po gitarovej stránke nedialo nič až tak ohromujúce, mám na mysli, že riffy neboli príliš výrazné aby ťahali celé skladby, tvár skôr formovali Frantove vokálne linky, refrény, ale aj celkový vklad kapely samotnej. Pri prvom počúvaní „Formulae“ som nadobudol dojem, že novinka bude skôr priemernou nahrávkou, no hlbšie počúvanie poznačilo moje vnímanie albumu „Formulae“. Na predošlých veciach vždy vyčnievali len určité skladby, aj keď „Vracejte konve...“ boli samo o sebe silným zážitkom. Z nových skladieb sa začali vynárať silné refrény, ale aj riffy, čo je svojim spôsobom zaujímavé. Dnes majú gitary síce menej priestoru, často tu nemáme ani len nadväzujúce riffy, ale skôr len riffové slučky, ktoré dopĺňajú rôzne elektronické prvky, ktoré často prerážajú metalovosť. No o to sú tie jednoduché riffy výraznejšie a zapamätateľnejšie. Napr. Maso z kosmu je typickým príkladom, stále dokola jeden nosný motív, či nenápadnejšie tremolá, ktoré len vypĺňajú zvukový priestor. To ale taká prvá Den nicoty je celkom zaujímavá riffovačka s dobrým nábojom a chytľavosťou. Dokonca tremolá v tejto skladbe mi v určitých momentoch pripomínajú „Ritual“! Prvý zásek podľa mňa patrí medzi najvydarenejšie skladby a jedná sa zároveň aj o jednu z najúdernejších vecí. Frantove frázovanie a osobitý prínos po vokálnej stránke je unikátny, niektoré vety si priam užívam, tam kde kladie špeciálny dôraz na slová, je to jednoducho geniálne odvedená práca. „Formulae“ je napol Metalovým a napol elektronickým albumom, zrejme projekt Mortal Cabinet spravil svoje. MASTER´S HAMMER už od albumu „Jilemnický Okultista“ disponujú zvláštnou aurou archaizmu, bizarnosti, humoru, osobitosti, irónie a podobne, no posledné albumy sú v tomto smere absolutórium. Bez problémov môžem napísať, že táto pražská kapela je originálny skvost sám o sebe, pracujú s Metalovou neortodoxnosťou, majú svoje zvláštne recepty pre harmónie, ktoré nie každý musí chápať. Aj keď sa už nejakú dobu trochu po sebe opakujú, podobnú kapelu nájsť v šírom ďalekom svete ťažko. Najsilnejšou stránkou súčasných MASTER´S HAMMER sú rozhodne jej dvaja hlavní protagonisti Franta a Necrocock, svojimi vokálmi a textami dodávajú kapele onú podivuhodnosť, avantgardu a až archaicky vedecko fantastickú príchuť. Zbožňujem napr. skladbu Shy Gecko, ktorú veľa recenzentov zavrhlo, hlavne určité klávesové plochy v kombinácii s bizarným textom ponúka nevšednosť, ktorú v Metale už ťažko hľadať. Mám na mysli napr. pasáž, kde sa spieva „Na stěnách visí amulety, o jichž významu se neodvážím ani pomyslet...“ atd. V každej skladbe sa dá nájsť nejaký zaujímavý motív, či už elektronický, alebo Metalový, každá skladba disponuje čudáckym textom zaujímavo podaným, napísaným tak poeticky a umeleckou formou, že toto sú momenty, ktoré šperkujú celé dielo. Čítal som už viacero recenzií na „Formulae“ a je zaujímavé, že niektorí určité skladby vyzdvihujú a iné zas zatracujú ako slabé, v inej recenzii zas vyzdvihujú práve tie zatracované a opačne. Osobne neviem niektorú skladbu označiť ako slabšiu, album mi sadol veľmi dobre a to nie len preto, že mám veľkú úctu k tejto legende, alebo pre zaujatosť. Rozhodne by som neporovnával starú a novú tvorbu MASTER´S HAMMER, môžem vymenovať xy známejších Black Metalových stálic, ktoré už s pôvodnou tvorbou nemajú absolútne nič spoločné a práveže si skôr myslím, že Pražáci sú na tom ešte omnoho lepšie, stále dostatočne tvrdí, šialení akoby zažívali druhú pubertu. Kapelu by som si vedel predstaviť na živo už ani nie tak na Metalovom pódiu, ale skôr v nejakom zafajčenom klube ako podivný kabaret s extrémnym podtónom. Pozoruhodné je však i to, že majstri priniesli album so skoro hodinovou produkciou a 15tymi skladbami a ja sa nestíham vôbec nudiť, práve naopak. Skvelý album so skvelými nápadmi!
Mortuary 9
