MASTER´S HAMMER "Vagus Vetus", Jihosound Records CD ´14, CZ

Asi nikto nepredpokladal v dobe keď MSH vstali z mŕtvych, že sa od nich dočkáme troch albumov, predsa len je to kapela u ktorej si nemôžeme byť nikdy ničím istí, snáď ešte niečo niekedy splodia. Prvý "Mantras" bol trochu neistý, rozpoltený pokus po rokoch nečinnosti, na "Konvích.." sa priklonili k tvrdšej ortodoxnosti, a novinka je zase trochu iná, ako je to u nich zvykom, aj keď v novodobej ére už nie sú rozdiely medzi ich albumami také drastické ako kedysi, teraz sú najviac uvoľnení, s veľkou dávkou seba paródie a cynizmu. Takáto poloha Štormovi dosť sedí, Necrocock do toho samozrejme pridáva zase svoje uletené inšpirácie. Honzu Kapáka vystriedal automat, ktorému asistuje Silenthell so svojimi pekelnými tympanmi. Myslím, že použitie automatu nie je žiadna katastrofa, pri normálnych tempách ho ani nepoznať, iba pri občasných klepačkách. "Konve" dostali samé dobré ohlasy, čím latku nasadili prekliato vysoko. To malo za následok vysoké očakávania a s tým vždy súvisí aj sklamanie. Navyše "Vagus Vetus" nie je album, ktorý zaujme na prvý krát, tiež som ich chcel najprv dať dole, ale po dôkladnejšom napočúvaní som mu prišiel na chuť, svoju silu odhaľuje postupne. Takisto Necrocockove úchylné vokály mi nesedeli už od dôb "Mantras", na "Konvích" ich bolo menej, a teraz dostali viac priestoru, tiež som si na ne tak zvykol, že si ich hudbu neviem ani predstaviť bez nich. Hlavný dôraz bol kladený na spevnejšie melódie a refrény, MSH vedia spraviť také hitovky, aby si ich ľudia mohli spievať niekde v temných zákutiach českých krčiem pri kvalitnom českom moku, alebo špirituse. Pri kritickejšom pohľade albumu chýbajú výraznejšie riffy, predsa len hudba musela ustúpiť trochu do úzadia, prvé husle tu hrajú spev, texty a atmosféra, v ktorej sú ponorení prakticky od prvého do posledného tónu. Štorm si môže pomaly podať ruku, aj keď už s nebohým, Joe Ptackom, pretože kráka takmer bez prestávky, veľa inštrumentálnych pasáží na oddych nemá, keby hrali naživo, asi by prišiel o hlasivky. Jeho texty sú jednoducho geniálne a ešte keď ich odspieva svojim typickým prízvukom, tónom, frázovaním a zaťahovaním, je to dokonalosť. Aj samotná Čeština robí svoje a má nemalý podiel na ich magickej, okultnej aure. Spev je len občas prerušovaný krátkymi, nenápadnými vyhrávkami, klávesovými úletmi a Necrocockovými uchýlnými popevkami, MSH ako praví Black Metalisti nehrajú žiadne sóla. Zo skladieb by som upozornil hlavne na 3 kusy, Špacírka je recesistickou až grotesknou prechádzkou nočným mestom s deštrukčným zámerom, Pod Vrstvou Prachu sa v pomalšom, valivom a ťažkom tempe dostávame k dopisom, ktoré dostali od Euronyma a Varga Vikernesa, a posledná Nengemengelengem je akýmsi návratom ku Šlágrom, čiže prerábkou nejakej českej ľudovky. Navalili si na seba neľahkú úlohu, udržať vysokú kvalitu počas takmer hodinovej dĺžky je dosť náročné, ale darí sa im to, len sem tam pokulhávajú. "Prastarý Pútnik" je sčasti temný, sčasti uletený, čiže groteskný a týmto doviedli cynizmus do dokonalosti.
14/55:47/
8,75                                                              Storm
http://www.mastershammer.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]