MÖRKHIMMEL / THE TOWER, Insane Society Records, Promo Split CD´17, CZ

Musím na začiatok priznať, že tento split je pre mňa len jedna náhoda, dostal som ho na festivale do rúk, že nejaký Doom / Black, zrecenzuj to. Popravde pri pohľade na obal som nevedel čo čakať a som si viac než istý, že za normálnych okolností by som si toto splitko nikdy nevšimol, možno ani tieto 2 kapely. O oboch aktéroch som doteraz nemal tušenia, čo je celkom prirodzené, keďže nejaké Crust / Slugde / Punk / Metal žánre nepočúvam. Samozrejme s Black Metalom tu niečo majú spoločné možno tak MÖRKHIMMEL aj to nie doslovne, THE TOWER sú čistím Doom Metalom. Kde som sa to zase dostal??? Tak poďme na to. Split otvárajú MÖRKHIMMEL, pôvodne som si myslel, že ide o split nejakých zahraničných kapiel, ale chyba lávky. Začal som to počúvať nepozerajúc nejako detailne booklet, ktorý je veľmi strohý a v spevákovej reči som rozpoznal veľa českých slov. Pozrel som sa na kapelu cez internet a zistil, že obe kapely sú české, uf. MÖRKHIMMEL vraj pred tým drhli Crsut / Death Metal a majú na konte už 3 albumy. Dnes je už situácia iná, stále sú tu prvky Death Metalovej robustnosti a tvrdosti, no s Death Metalom ako takým to nemá až tak veľa spoločného. Musím povedať, že vokalista mi celkom vyrazil dych, jeho hlasové polohy sú dosť zaujímavé a svojou farbou čudného utopeného „growlingu“ a zvláštnou výslovnosťou, to na mňa spravilo dojem. Prvá skladba Pravidla hněvu je stredne tempová špinavosť s chrastiacimi gitarami, kde tu okorenené a surové Punkové postupy ale čo je hlavné, má to atmosféru ako gule! Z ich hudby cítiť niečo zaujímavé a netradičné, rozhodne niečo takéto nepočúvamm, ale kapela to dosť ťahá do temnoty. Jedna z vokalistových polôh je skoro až Black Metalové revanie čo nahrávke dodáva ešte viac na zaujímavosti. Druhá skladba Mlýn už zase mele je najlepšou skladbou tejto strany splitka, už názov skladby je záhadný a môže evokovať hocičo. Ak sa pozriem na texty tejto zvláštnej kapely, má to niečo do seba a ich obsah je celkove rovnako zaujímavý ako hudba. Skladba má temné zákutia s výrazným gitarovým riffom a neskôr aj motívmi, tie sa pretavujú v najsilnejšie momenty celkove na tomto spiltku! Postupy sú na jednej strane old schoolové, no na druhú stranu je v tom aj niečo novátorské a hlavne táto vec je najkomplexnejšou z hľadiska štruktúry a kompozície. Inštrumentálka Na úpatí černého kopce je akustická atmosférická vybrnkávačka s psychadelickým rozsahom a určite je pre mňa špecialitou, takéto skladby ešte viac podporia náladu danej kapely. Poslednou vecou je Řeka, pomalšia hutná a najdlhšia skladba celého MÖRKHIMMEL side, má skoro 7 minút a taktiež vás rozochveje silnou atmosférou a podmanivými farbami v melódiách. Skladba je z väčšej časti inštrumentálna a musím povedať, že sa im dobre podarilo zhudobniť doslova rieku. V tých ťahajúcich sa riffoch cítiť tok, kľukatenie, silu. Text sa spustí až v druhej polke, ďalšie podivné polohy vokalistu, ten chlap má snáď viacero hlasiviek. Ku koncu skladby sa všetko ešte viac stemnie a zavalí vás to pochmúrnosťou, do toho sa pridá krákanie žiab, atmosféra s akou sa stretnete len tu. Prejdime na druhú kapelu THE TOWER. Doteraz sa prezentovali len jediným demom, aj to staršieho dáta, preto je dobré počuť od nich zas niečo nové. Začiatok patrí húpaným Doomovým riffom so slušnou košatou melodikou evokujúcou možno staré Paradise Lost, Saint Vitus a ďalšie legendy Doomového neba. Doom Metal počúvam veľmi okrajovo, no táto kapela je z tých, ktoré ešte v pohode znesiem. Najsilnejšou charizmou kapely sú obaja vokalisti a zároveň aj gitaristi. Ich vokály sú rovnako ako u MÖRKHIMMEL fascinujúce a zároveň na vysokej úrovni. Prirovnal by som ich k nejakej starej Heavy Metalovej vetve klonovanej s Rockovým mohutným osobitým vokálom, obaja rozhodne vedia aké pocity priniesť do tohto pochmúrneho žánru aby atmosféru vyzdvihli do čo najvyšších obrátok. THE TOWER nepoužívajú Češtinu, čo je možno na škodu, určite by bolo zaujímavé počuť tieto hlasy spievať v rodnom jazyku, ale popravde, aj Angličtina je ich silnou stránkou a nerozpoznal by som, že ide o českú kapelu. Hudba je oproti ich kolegom omnoho viac skľúčenejšia, chladnejšia, pocitovo však rovnako bohatá. Cítiť až depresívne nálady, beznádej. Na ich strane splitka sa nachádzajú 3 skladby Bloody Fields, To The Sea a inštrumentálka To The Solitude. Druhá skladba má zas trochu odlišný charakter od prvej Bloody Fields. Normálne sa mi ich hudba dosť páči, pretože drhnú ten starý a pôvodný Doom Metal s potrebnou ťažkosťou, dobre kompozičné riešenia, chytľavé a atmosférické harmónie, zapamätateľnosť, jednoducho z tejto kapely môže byť jedna z najzaujímavejších českých Doom Metalových kapiel. Posledná skladba To The Solitude je pravou ukážkou ako dokážu dobre narábať s pocitmi a pohltia poslucháča do pochmúrnych nálad s tým, že to má dobrú úroveň a kvalitu. V tejto veci dominuje skvelá vyhrávka a hammondy tajuplne ukončujúce celú túto púť. Som celkom rád, že sa mi toto splitko dostalo do rúk, spoznal som ďalšie domáce kapely a možno ich niekedy zočím aj na koncertných pódiách.