NADRA „Allir Vegir Til Glotunar“, Vánagandr, MC´16, ISL

Kto by pred takými desiatimi rokmi povedal, že islandská Black Metalová scéna raz bude tak silne kreatívna a originálna? Ale prečo nie, veď Island je krajinou extrému po všetkých stránkach, keď sa povie Island, zväčša vás môžu prepadnúť silne protichodné pocity ohňa a ľadu, dňa a tmy, trpkosti i zábavy a tak ďalej. Veľmi podobné pocity sú často precítené skoro vo všetkých islandských Black Metalových (ale aj iných!) kapelách, či už spomeniem známych a stále sa dopredu derúcich Solstafir, alebo už klasické BM ikony Misthyrming, Svartidaudi, O, Mannveira, alebo Skáphe s presahom cez Island. Samozrejme v NADRA účinkujú mnohí členovia zo spomínaných kapiel a hlavne skoro kompletná zostava Misthyrming, ale o to nejde, všetko o tomto bolo popísané v mnohých iných recenziách. NADRA prichádza so svojim debutom, pričom už predtým vydali EP „Eitur“ s dvoma skladbami, obe sa ale nachádzajú aj na tomto kazetovom albume neskôr vydanom aj na LP a CD. Ak by niekto čakal podobne ladenú hudbu ako Misthyrming, alebo Svartidaudi, môže byť do určitej miery trochu sklamaný absenciou atonality a progresívnosti týchto kapiel, NADRA sa viac držia klasického prístupu k Black Metalu a účinne tak prepájajú starú školu s tou novou, hlavne čo sa týka zvuku a prístupu. Nebudete tu síce počuť oné neznáme disharmónie a bizarnosti, no i tak sa kapela nezaprie, že ich islandské korene sú pevne zarastené pod zemou a niečo z tých kapiel tu jednoducho budete cítiť. Je to aj typická islandská hustota, typický prvok pre túto scénu. Nahrávka „Allir Vegir Til Glotunar“ znie tak hlučne a nahustene, že pocit, že sem vtesnáte ešte nejaký prvok, vám ani nepríde na um, tu je všetko čo by si poslucháč a fanúšik BM mohol priať. Ak som spomínal, že tu necítiť prílišné závany disharmónie, na tom nemením nič, no rozhodne sa nejedná ani o úplne ľahké počúvanie. Melodika tu je síce typicky protichodná a zvláštna, no chytľavá a vábivá, zároveň akoby vás sťahovala ku dnu a nedala vám dýchať. Niekedy melodiku vyženú do absolútneho vrcholu aby na to hneď pridali pod kotol a vytvorili čudesné tieňové harmónie v opozícii. Najväčšmi sú všetky tieto prvky využité v najdlhšej skladbe Falid, ktorá dosahuje skoro 15 minút. Neopísateľné pocity, drvivá záťaž a vyslobodenie zároveň, je tu aj život aj smrť, nádej aj chmúrno. Všetky tieto pocity dobre vystihuje vokalista O. svojim zúfalým a naliehavým krikom, miestami akoby plačlivým dusotom preklínal všetko živé, toto jednoducho treba počuť a precítiť. V tvorbe tejto kapely je v malom priehrští pridaný ako prvok folklóru, nie veľa, ale v porovnaní so spomínanými kapelami je tu toho určite viac, ale nečakajte zas nejaké polohy ala Solstafir. Zvuk nahrávky je tvrdý, bicie celkove tepú tupo a zároveň tvrdo, kopáky vyrážajú dych basovým bublaním a činely sa tak trochu rozpadávajú a trieštia o plochosť, no nesmú chýbať ani typické cinkavé činely, ktoré vnášajú kvalitu do celkového soundu. Gitary znejú zároveň hlučno ale aj mohutne, ich robustnosť vás môže prekvapiť ak nebudete pripravení. Vo zvuku je úžasný priestor, ktorý je síce preplnený všetkým, ale zároveň je aj nadýchaný a typicky islandský. Do skladieb sú občas včlenené aj klávesy, v týchto momentoch je tam až nadbytok zvuku a priestoru. Kompozične sú skladby veľmi slušne zvládnuté, atmosféra pretína všetky skladby naprieč ich stredom a nahrávka znie skúsene, profesionálne, no má undergroundového ducha v pravom slova zmysle. Mňa osobne najviac nadchla posledná skladba Falid z ich predošlého EP, kde tu je o niečo skrátená, no vybičovaná do úplného šialenstva, akustická vyhrávka so zborovými oooooo pridáva na kráse a mystike a potom prichádza absolútne vygradovanie a grand finále ako sa patrí. Mŕtvolné tremolá chladné ako severské nebo, do ktorého sa neskôr pridávajú sóla plné nevšedných emócii, cítite, že nahrávka už bude končiť, atmosféra hustne ako vo výškach hôr, z nich vidíte všetku tú krásu z vrchu a blaženosť nadobúda nový rozmer. Moja spokojnosť s debutom NADRA, síce kapely, ktoré sú zastúpené v ich radoch, sú ešte lepšie, ale stále je to luxusný štandard a môžu si tu prísť na svoje fanúšik aj novej aj starej školy.