NAURRAKAR „Triumf jaderného věku“, self released, EP´15, CZ

Tematika nukleárnej sily, alebo atómového veku síce nie je v Metale ničím neobvyklým, dokonca si myslím, že v tomto žánri sa vyskytuje najviac, ak vôbec ešte niekde inde, no stále je originálnejším prvkom, než väčšina iných námetov. Práve tejto hrozbe sa rozhodli venovať pražskí NAURRAKAR na ich najnovšom EP „Triumf jaderného věku“. Kapelu poznám len sporadicky podľa názvu a viem, že doteraz používali bicí automat a práve na novinke už konečne majú živého bubeníka čo je samozrejme veľkým plus. Kapela sa označuje ako Black Metal, ale z môjho pohľadu tam cítim proste starú českú Metalovú školu reprezentovanú napr. Asgard, Assassor, Morrior a podobne. Ak by niekto čakal starý primitívny BM na spôsob prvých Bathory a Venom, určite bude sklamaný, taktiež tu nejde o typický BM 90´s ako ho definovali starí Dark Throne, Mayhem či Burzum čo bola vlastne druhá vlna a už vôbec sa nejedná o moderný BM kde už kraľujú napr. Deathspell Omega a podobne. Chlapi sa zväčša pohybujú v stredných tempách a ak som si dobre všimol, na rýchle klepačky ani rada nepríde. Samozrejme sú tu aj rýchle momenty, ale zvládajú ich držať v strednejších medziach, teda najrýchlejším songom by bola hneď prvá vec 5Mt, dokonca pre mňa aj songom najlepším z tohto EP. V riffoch ani tak necítim typický BM, aj keď majú k nemu najbližšie, používanie tremol tu je časté, ale často tu natrafíte aj na Thrashové riffy a v niektorých prípadoch na mňa pôsobí tento materiál ako extrémnejší Heavy Metal. Za najsilnejší prvok čierneho umenia určite možno považovať vokál Agaresa, jeho prejav je zaručene krákajúcim škrekotom, ale svojim frázovaním, češtinou a výrazom mi trochu pripomína aj Michala Roháčka z Assessor, minimálne pocitovo. Možno to, že na mňa gitarovo až tak hudba NAURRAKAR nepôsobí ako ortodoxný BM, môže pomalšie riffovanie oproti iným bežným kapelám. Riffy tak pôsobia viac hutne, ale samozrejme máme tu aj rýchlejší riffing, kde tu mi niečo pripomenulo napr. Dissection. Ako som spomínal, za najlepšiu skladbu považujem prvú, je najlepšie melodicky vystavaná a má zaujímavý dramatický efekt, riffy vytvárajú temnú atmosféru. Podobné vlastnosti samozrejme majú všetky tri skladby vrátane inštrumentálky 235, len v prvej je koncentrácia týchto elementov z môjho pohľadu najsilnejšia. Druhou najlepšou by som pasoval hneď druhú Nukleární zima v ktorej mi tremolo riffovanie pripomenulo Dissection, inak NAURRAKAR na mňa pôsobia ako typický český Metal z 90tych rokov čo je samozrejme dobre, pretože je to určitá značka už aj vo svete. Na druhú stranu ma materiál ako celok až tak neohromil ako napr. diela Master´s Hammer kde mám pocit silnej osobitosti a vodcovstva, ak porovnávam tieto dve kapely, tak NAURRAKAR majú ešte čo dobiehať. Zvuk „Triumf jaderného věku“ je na slušnej úrovni a teraz si uvedomujem, že aj ten má určite na svedomí tú typickú českú známku originality podobne ako veľa kapiel v Poľsku, možno ak by to bolo nahraté v nejakom inom štúdiu, napr. vo Švédsku či USA s dobrým producentom, ich hudba by vyznela úplne inak. Som ale rád, že tradícia starého českého Metalu stále žije a mladšie kapely sa nesnažia pozerať len na kapely spoza hraníc. Určite ešte zaujmem kladné stanovisko k podarenému obalu, rovnako mi tiež pripomína dobré obaly starých kapiel, kedy sa ešte poctivo kreslili a vykazovali aj atmosféru.