NECRONOMICON „Escalation“, Tales of Thrash, CD´88, GER

Tretí album nemeckých NECRONOMICON bol značne prepracovanejší v štruktúrach, ale aj kompozícii oproti predošlým klasikám „Necronomicon“ ´86 a „Apocalyptic Nightmare“ ´87. Takto títo Nemci dokázali vydať prvé tri albumy vždy po roku, čo je celkom šialené! Už úvodný song Death Toll je silný a legendárny a možno povedať, že jeden z najvydarenejších na tomto diele. Predchádza jej menší úvod ako interlúdium, kedy sa riffy zomknú do konečnej fázy aby mohol nastúpiť vokalista Fredy, obsluhujúci aj gitaru a basu zároveň. Skladba sa postupne rytmicky dostane do výraznej stopy kde vládne rýchly Speed / Thrash riff cez ktorý perfektne dominuje basová linka, zaujímavé, že tá je snáď ešte chytľavejšia ako samotný riff! Bicie sú presné, kopáky si idú stredným tempom a rytmičák divoko manévruje, činely sú celkom slabo počuť. Vokál je výborný, trochu mi pripomína Petrozzu, ale s tým, že kapela v backing vokáloch používa zborové vyslovovanie slov, alebo aj viacerých, čo je totálnou špecialitou NECRONOMICON. Osobne považujem tieto ich zborové spevy za jedni z najvydarenejších aké som v Thrash Metale počul. Skladbe taktiež dominujú dobré divoké sóla, technicky vycibrené a dobre ozvučené. Táto vec mi tak trochu pripomína rannejšie obdobie Kreator / Living Death. NECRONOMICON nepoužívali až tak extrémne polohy ako už spomínaný Kreator, alebo Sodom, ich hudba tu znela trochu uhladenejšie a viac sofistikovanejšie. Druhý úder Black Frost je v podobnom duchu, zborové refrény sú snáď ešte uhrančivejšie a dotiahnutejšie, príde rad aj na zaujímavé spomalenie a taktiež basa predvádza rôzne varianty hry techník. Po nej nasledujúca Dirty Minds je jednou z najslabších skladieb, je príliš melodická a stráca potrebný Thrash Metalový ťah. Navyše melodika v nej je trochu čudná, akoby to ani nezložili NECRONOMICON, príde mi to akoby hrali coververziu nejakej Rockovej legendy ako napr. Coroner I Want You od Beatles, ale tá bola aspoň poriadne podarená. So Skeletal Remains sa chlapi vracajú ku svojmu údernému štýlu, kde začiatok je ale trochu rozpačitý a menej výrazný, zborový refrén ma ale znova doráža a toto sa mi znova bude zdať niekoľko dní. Gitarové sólo v tejto skladbe je trochu zvláštne, zrejme ovplyvnené Rockom, príliš málo divoké a agresívne, no inak ide o čistú Thrashovú jazdu v typickom duchu 80tych rokov. V Murder of Profit sú riffy buď klasicky sekané, ale tie vyúsťujú do technickejších riffov kde im dopomáha, ako obvykle, basová linka ale aj dobre frázované slová Fredyho a zborové doprovodné vokály. Skladba dostane ešte silnejší dynamický ráz tesne za druhou polkou, kedy sa riffy zastabilizujú a tak trochu spomalia, čím vytvoria na chvíľu ťažšiu pasáž. Refrén je super, vyrevúvanie Murder Profit, ktoré sa potom opakuje zborovo, je výstižné. ...And The Night Will Be Silent začína rýchlym Speed / Thrash výjazdom, rozhodne stojí za vypočutie ako aj zvyšok skladby, táto patrí tiež medzi najvydarenejšie, pripomína mi trochu starý Sodom a vokál je tu trochu posadený v inej rovine než v predchádzajúcich skladbách. Perfektné sú rytmické výpady a riffy v nich, refrény sú znova bezchybné, aj tie zborové. Keby takto znel celý album, určite by sa o NECRONOMICON hovorilo ešte v lepších superlatívoch. Pocit z nahrávky a tie 80te roky mi dosť pripomínajú aj legendárnych Living Death, ktorí hrali podobný štýl, tiež používali zborové refrény, ale hudobne boli na vyššej úrovni, no i tak si myslím, že NECRONOMICON už navždy budú patriť medzi klasický Teutonic Thrash Metal. Najkratšou skladbou je Mosh The ABC, aj keď začiatok je trochu pomalší, neskôr sa riffy poriadne rozkmitajú a dosiahnu údernú a agresívnu rovinu. Skladbu sprevádzajú krátke a úsečné sóla, čím sa trochu mení štruktúra ich klasickej skladby. Vokály sú taktiež parádne zvládnuté, refrény vás očistia, no koniec skladby je humorný, akoby groteskná dychovka. Celé to uzatvára posledná a najdlhšia Cold Ages (Darkland III), začiatok je akustická melódia pripomínajúca nejaký sladší song od Scorpions, našťastie neskôr sa presunieme zas na šialené polia Thrash Metalu, riffy sú viac technickejšie, ale aj melodickejšie. Ústredným riffom sekundujú vyhrávky, ktoré tvoria dosť zásadnú melodickú linku, rýchlosť sa miestami dostáva do Speed línie a basa sa pokúša o vlastné breaky, skladba sa tak po mätúcom začiatku stáva silnou a spolu s refrénmi tu máme ďalšiu slušnú hitovku. NECRONOMICON v roku 1988 priniesli celkom slušnú Thrashovú porciu, kde sčasti cítiť závan ich slávenejších kolegov, ale určite mali aj vlastnú tvár, nápady a formu.