NECROWRETCH „With Serpent Scourge“, Century Media Records, CD´15, FRA

Undergroundoví NECROWRETCH prinášajú novú nákazu v podobe moru pod názvom „With Serpent Scourge“, vietor zmien sa do určitej miery podpisuje na rýchlosti, ale aj na pridaní Blackových elementoch oproti predošlému debutu „Putrid Death Sorcery“. Niekde som čítal, že s novým bicmanom prišlo zrýchlenie, keďže novic dokáže rýchlejšie narábať s paličkami, kapela to náležite využila tým, že zrýchlila riffy a pridala na tempe. Výsledkom je akási zvláštna verzia Dissection oslavujúca ich najrannejšiu éru z obdobia dem „The Grief of Prophecy“, „Into Infinite Obscurity“ či „The Somberlain“, ale samozrejme aj debutu tejto legendy. Melodika zostala podobná ako na debute, len pridali viac tých severských tém, niektoré mi doslova pripomínajú určité skladby od Dissection, iné momenty zas dávajú spomenúť na rannú tvorbu Unanimated či Necrophobic, takže kto tieto kapely môže, môže ho novinka Francúzov zaujať. Ale zas pozor, nie je všetko zlato čo sa blyští, na tie švédske pôvodné kapely sa chalani príliš nechytajú, nehovorím, že netvoria poctivo a nehrajú dobre, ale kulty zostanú už navždy kultami a keď sa ich niekto snaží napodobniť, už je to len béčková verzia, ktorá sa snaží udržať ducha týchto kapiel prípadne napodobniť atmosféru. Skladby nie sú ani z ďaleka tak silné a ohromujúce ako spomínané švédske bandy, kde tu sa objavuje zaujímavé riffovanie so zaujímavou melódiou plnou chladu a smrti, ale to sú zväčša riffy, ktoré sa príliš podobajú na Dissection. Oproti debutu pribudlo viac tremol a výraznejších melódii, taktiež viac rytmických zvratov, stopiek a podobne, povedal by som, že novinka je viac prepracovanejšia a dotiahnutejšia. No i napriek tomu sa mi viac páčil ich debut, ktorý bol z môjho pohľadu viac osobitejší a originálnejší, keď si chcem vypočuť niečo Death Blackové s atmosférou skorých 90tych rokov, radšej siahnem po tých origináloch. Nechcem NECROWRETCH ale úplne zatracovať, je jasné že album šľape dobre, skladby odsýpajú jedna za druhou, pošmáknete si na dobrých a melodických sólach, skladby sú charakteristické temným vyznením, patričnou rýchlosťou a agresívnym podaním. Gitary sú oproti debutu ešte výškovejšie a výraznejšie, často používajú dokola hraný riff, ale chýba mi u nich väčšia fantázia, viac sa pohrať s gitarovými motívmi. Príde mi to akoby sa všetky skladby držali na podobnej úrovni, akoby sa báli vniesť do tohto štýlu aj niečo iné a nové, mohli pridať nejaké jemné klávesové zvuky, prípadne vytvoriť zvláštny sound bicích, alebo zaradiť k Blackovému brechotu aj Death Metalový mohutný vokál. Kapely zo Švédska sa nebáli viac experimentovať, pridávali do skladieb aj akustické geniálne vybrnkávačky a ich skladby boli omnoho variabilnejšie. Francúzi majú akoby zviazané ruky a pohybujú sa len v jednom modelovom systéme. Album ako taký ma nijak zvlášť nenadchol aj keď počúvať sa dá, ale teší ma aspoň to, že to nie je až tak otrocky kopírovanie týchto kapiel ako v prípade Thulcandra, kde máte dojem, že nejaká kapela objavila ich nikdy nevydané skladby a snaží sa ich čo najvernejšie napodobniť. Ani neviem, čo by som ešte o tomto albume napísal, na jednej strane tu funguje všetko ako má, na druhej chýba invencia a osobitosť, osobne si myslím, že NECROWRETCH pôjdu týmto štýlom aj ďalej a ďalší album bude zas nezaujímavým a priemerným albumom.