NECROWRETCH „Satanic Slavery“, Season of Mist Underground Activists, CD´17, FRA

NECROWRETCH vznikli ešte v roku 2008 a už v tomto období sa volali Vlad Rituals, hneď na to Worm Eater, až sa nakoniec rozhodli pre NECROWRETCH. Už som dávnejšie písal recenzie na ich staré albumy, takže poďme sa pozrieť na novinku. Francúzska partia rohatého spolku hrá Death Metal obohatený o Black a Thrash Metalové prvky silne old schoolového razenia, jednoznačne najviac pripomínajú švédskych majstrov Grotesque, Necrophobic, alebo Unanimated, jednoducho si vybrali túto cestu, takže nejde o nič zvlášť originálneho, stále je to však lepšie akoby mali vojsť do kapusty Dismember, alebo Grave. Najťažšie v tomto žánri je vybudovať z riffov silné melodické základy, presvedčivé a diabolicky fungujúce, pretože bez správnej melodiky by stratili minimálne 50% efektu. Chlapom sa celkom podarilo odpozerať čierne recepty hlavne Grotesque a tým ich hudba vyznieva celkom atraktívne, nabehli na podobný model melodiky, dokonca niektoré časti sú príliš podobné, ale dobré. Harmonicky teda fungujú na skvelej úrovni, skladbám nechýba dobrá dynamika, výškový sound gitár tak typický pre túto sortu kapiel a perfektné rytmické výpady rytmiky. Materiál je skomponovaný pre dve gitary tak, že každá hrá svoje linky, sú síce odlišné, ale nie do takej miery aby na seba pútali pozornosť, vždy ide o celkom podobné témy, no pozornejším počúvaním si všimnete, že sú dobre vrstvené a poukazujú na kvalitné riešenia štruktúr. Ich Death Metal je ostrý ako papričky habanero, páči sa mi takýto výškový zvuk gitár, používali ho dokonca aj kapely ako Afflicted, alebo Utumno, ale tieto kapely boli v harmóniách zas trochu inde než už spomínané švédske kulty. V tejto hudbe ide ruka v ruke melodika spolu s atmosférou, tú robí hlavne zvuk celej nahrávky a práve harmonické stupnice. Je počuť, že chlapi sa s jednotlivými témami dostatočne vyhrali a chceli mať v každej skladbe bludné riffy so starým feelingom 90tych rokov. Oproti Grotesque sú NECROWRETCH ešte viac rýchli, používajú viac klepačiek a tremolo riffov čo vôbec nie je na škodu, aspoň tu máme element, ktorý sa mierne od ich vzorov odlišuje, taktiež tu ale možno vystopovať určité prvky Merciless. Grotesque sa držali vyslovene skvelej melodiky a jej hlbokému prepracovaniu, NECROWRETCH miestami viac tlačia na pílu a ponúkajú tlakové pasáže, no tie vyznievajú viac agresívnejšie než brutálne. Nie všetky riffy sú však úplne tak dotiahnuté do konca ako by som očakával, v niektorých skladbách ide skôr o priemerné postupy, napr. v refrénoch sú skvelé, ale mimo nich skôr postačujúce. Viete si predstaviť hudbu tohto typu bez kvalitných gitarových sól a vyhrávok? Práve v nich musí vynikať ich kompozičný talent a sú tou pikantnou ingredienciou. Tu im ide harmonizácia od ruky, do týchto momentov vložili najviac svojho umenia a skladby tak vždy dostanú hlbšieho ducha a hudba pôsobí ešte viac komplexnejšie. Z môjho pohľadu tu týchto sól a vyhrávok mohli použiť ešte o niečo viac, pretože sa najviac sústreďujú na dynamické a tvrdé riffy, ktoré tvoria celkové kostry skladieb. V skladbe Curse of Blasphemy počujem vo frázovaní aj Bentonovu zlobu ako za starých čias, no myslím, že môže ísť skôr o náhodu. Taktiež som spomínal Thrash Metalový lesk ich hudby, podobne ako Grotesque, aj u NECROWRETCH cítiť vplyv starých Kreator vo zvuku gitár, ale aj v samotnom Thrashovom posolstve. V Black Metalovom ponímaní ide o všetku zlobu, ktorú do svojej tvorby pretavujú, nenávistné vokály, texty plné rúhania, smrti, Satanskej filozofie a zla, „Satanic Slavery“ je z tohto pohľadu čisto negatívnou prácou viažuc na seba kalné a čierne archetypické základy. Na druhej strane musím „Satanic Slavery“ pochváliť hlavne z toho hľadiska, že máloktorá kapela dnes hrá už tento skoro zabudnutý štýl Death / Thrash / Black Metalu švédskeho ponímania, NECROWRETCH sú v dnešných dňoch rozhodne jedným z hlavných predstaviteľov. Z albumu ide obrovské množstvo energie, pri každom počúvaní mám pocit, že táto svorka dávala do každého jedného tónu toľko temnej nenávisti a hnevu ako je to len možné, možno po nahratí museli prekonať aj nejaký očistný rituál alebo sa nejakým spôsobom na chvíľu od toho všetkého odreagovať, všetko to však zostalo vpísané do drážok CD ako svedectvo barbarskosti.