Od predošlého albumu sa situácia okolo Neolith vôbec nezmenila, stále sú akýsi zabudnutí tam niekde vzadu na druhej koľaji, a to aj napriek tomu, že hrajú oveľa pestrejšiu hudbu než mnohé známe veličiny. Taký je zrejme osud niektorých kapiel, môžu sa snažiť koľko chcú, aj kvalitnejšiu hudbu môžu robiť, ale nikdy sa nedostanú viac do popredia. A mám taký pocit, že Neolith sa to týka dvojnásobne, asi im je určené aby zostali hlboko v undergrounde aj keď z hľadiska produkcie by si zaslúžili byť oveľa vyššie. Stále sa držia svojho starého konceptu, že všetky názvy albumov musia začínať písmenom I, názov tejto štvrtej novinky by sa dal preložiť zo Sumerštiny ako Oheň, vietor, peklo. Majú veľmi zaujímavú lyriku točiacu sa okolo sumerských Bohov, v tomto smere sú Poliaci jednoducho majstri. Zaujímavosťou kapely je to, že ich tvorí až 6 členná zostava, čo zodpovedá hudobnému prejavu. Zomrelého bicmana Fila nahradil Beast a basovku aj druhú gitaru chytili do rúk Kriss a Bolus, všetci traja starí navrátilí hráči. Točilo sa v dvoch rôznych štúdiách a mix s masteringom prebehol v treťom.
V porovnaní s predošlým počinom sa toho hudobne dosť zmenilo. Ak bola trojka "Individual Infernal Idimmu" prepracovanejšia, na štýl Nocturnus, alebo After Death s tajomnými klávesmi ala Lux Occulta, teraz tu máme oveľa modernejší prístup. Štruktúra sa zmenila na jednoduchšiu a priamočiarejšiu. Novinka mi jednoducho pripomína posledný album "Rise of the Elder Ones" od kanadských Necronomicon, čiže riffy na štýl Vader, Behemoth a Hate. Klávesy a rôzne sample sa tiež zmodernizovali, majú skoro až futuristický feeling, toto bude zrejme pre mnohých tŕňom v oku a nedokážu to prehltnúť. Neolith sa jednoducho rozhodli posunúť do inovatívnych a progresívnych teritórií. Jediné šťastie však že to veľmi neprehnali a tieto experimentálne prvky dávkujú opatrne s citom. Dá sa na to zvyknúť, ale čo je podstatné, že tým hudba stráca na atmosfére, preč je už nejaké staroveké tajomno, teraz sme sa presunuli do sci-fi budúcnosti. Blackový prvok ustúpil do úzadia a viac presadzujú chladné Thrash Deathové rifovanie, väčšinou v rýchlejších tempách. Najviac ma zaujala hra bicmana, počuť, že sa snaží vyhýbať klasickým jednoduchým old skull tempám v stredných rytmoch, ale hrá dosť pestro, stále vymýšľa niečo nové, podobne ako gitaristi. Pri Neolith je zaujímavé, že používajú minimum sól, no aj napriek tomu je hudba veľmi živá a premenlivá, stále sa tu niečo deje a často ani neviem na čo sa skôr sústrediť. Moderný feeling ale neznamená, že aj zvuk musí byť rovnaký. Ten zostal približne v rovnakých rovinách ako minule, čiže plochý a špinavý. To je asi hlavný argument, ktorý ich zachraňuje, pretože keby ešte vyčistili produkciu, už by to bolo moc aj na mňa. Toto je ešte tak na hrane akceptovateľnosti.
Podobne ako pri Necronomicon, aj tu mám trochu obavy o vývoj a budúcnosť Neolith keďže sa obaja pohybujú na hrane a zostáva len malý krok aby prepadli za hranicu komerčnosti. To je ale ich voľba. Určite však môžem povedať, že predošlý počin ma zaujal viac a novinku vnímam ako krok v ústrety mladším fans. Neolith podľahli pokušeniu zaujať širšie publikom, tak uvidíme či sa im podarí preraziť, alebo zostanú tam, kde vždy aj boli.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
NEOLITH "Izi.Im.Kurnu-Ki", Non Serviam Records, CD ´15 POL


10/39:02/ 7                                                      Storm


https://www.reverbnation.com/neolith1