NEZHIVOY „The Five Towers“, Cold Breath of Silence, CD´20, RUS

NEZHIVOY (Undead) je málo známa ruská kapela s ktorou ste si mali možnosť prečítať dosť zaujímavý rozhovor v 18tom čísle občasníka Necrosphere. Tvorcovia debutu v preklade z ruštiny „The Five Towers“, môžu zaujať fans okultného Black / Death Metalu hľadajúcich v hudbe viac než len dobrú rytmiku, perfektné riffy, či dobrý zvuk a iné podobné kvality. NEZHIVOY sa pokúšajú viac pretláčať do svojho umenia niečo nadprirodzeného, zlého, nebezpečného, ich temný Death Metal je, dá sa povedať, spirituálny a záhrobný. Teší ma, že sa vydali cestou ťažšieho pochopenia a zvukovej špiny, ktorá bude pre mnohých dosť ťažko stráviteľná. Napočúvať si „The Five Towers“ nie je úplne jednoduché vďaka podivným harmóniám, ktoré vyslovene nevyznievajú atonálne, no tiež majú pramálo čo spoločné s melodikou, alebo klasickými harmóniami. Tento fakt ale naráža na hranu, ktorú buď prekusnete, alebo pôjdete hľadať niečo iné. Kapelu je z tohto pohľadu aj ťažké ku niekomu prirovnať, keďže tonalita sa pohybuje v dosť minimalistických stupniciach a môže skôr pripomínať rannejšie Black Metalové pokusy o odľudštenú tvár umenia. V riffoch samotných prevláda nihilizmus a ťažko sa o niečo oprieť, no keď „The Five Towers“ preniklo do môjho podvedomia, začal som si všímať oné ťažko opísateľné pocity strašenia, zúriaceho otvoru temnoty alebo nové dobrodružstvá mŕtvych sfér. Gitary sú nazvučené celkom plocho s málo výrazným dôrazom na zrozumiteľnosť, preto pri prvých momentoch nadobudnete pocit, že celá nahrávka je jedna nezrozumiteľná zvuková guľa. V tomto momente bude na vás, či sa pustíte do hĺbavejšieho pozorného počúvania. Tupé riffy si občas dopomáhajú jemnocitným chvením Black Metalového podhubia, čo dokáže ešte extatickejšie vybičovať ničotné pocity driemania v komorách morových hrobiek. Kapela málokedy zľavuje z rýchleho tempa, keďže bicman nemá dostatok priestoru pre pomalšie sekvencie vďaka rýchlemu tremolovému pôsobeniu šialenstva gitarového blúdenia. No napr. v skladbe Throne of Catharsis: I – Silver Key sú vyslovene odpudivé pomalé stagnácie tempa, kde gitary sa viac otvoria a riffy prehĺbia, čo dodáva debutu ešte viac mystického rozhľadu. Hneď po nej nasledujúca a nadväzujúca Throne of Catharsis: II – Mouth of Madness tvoria silné jadro albumu, a skladby sú akoby duchovne prepojené štruktúrou, nápadmi, ale aj protikladom. Zvuk gitár je navyše akoby rozpadový, akoby ten zvuk nebol dotiahnutý, no to dodáva celému albumu ešte príšernejšie čiernu energiu a zaručene odradí pohodlnejších fans. Album „The Five Towers“ mi ani tak neutkvel v pamäti po hudobnej stránke, ako skôr po atmosférickej a duchovnej, navyše je to celkom slušný tlak, intenzita a nahliadanie do opačných priestorov vnímania a chápania. Vokalista použil ruský jazyk čo sa môže zdať pri tomto type Death / Blacku dosť zvláštne, no jeho prejav je ideálny k ich hudbe a už si neviem predstaviť, že by tomu bolo inak. Vokál je násilný a surový, nie v zmysle extrému dávenia, ako skôr spôsobu prejavovania vlastných animálnych až démonických vnútorných prejavov.