NOCTURNAL „Storming Evil“, High Roller Records, CD´14, GER

NOCTURNAL je nemecká kapela, ktorej vznik sa datuje do roku 2000 a doteraz vydali tri plnohodnotné albumy, „Storming Evil“ je práve tým najnovším, no na konte majú množstvo Dem, EP´s, splitov a podobne. Moja prvá skúsenosť s NOCTURNAL prebehla až pri novom albume z minulého roka, a moja reakcia bola hneď pozitívna, kto by nemal rád starý zlý Thrash / Black??? Zatuchnuté rýchle riffy plné šialených melódii, vyhrávok a beštiálnej agresie. Prekvapujúcim faktom ohľadne NOCTURNAL bolo, že za mikrofónom úraduje žena hovoriaca si Tyranizer, podľa mena a promo fotiek ktoré som videl, som si ani neuvedomil, že sa jedná o ženu a pri prvých počutiach ma ani len nenapadlo, že za tým jedovatým vokálom drieme jemné pohlavie. Ale k tomu sa ešte dostanem. Hudobne sa chlapi a žena držia hlavne Thrashového kopyta definovaného v 80tych rokoch kapelami ako Tormentor, Kreator, Sodom, Destruction, Necronomicon a podobne. Aby toho nebolo málo, táto kapela sa navyše rozhodla terorizovať aj pridaním Blackových prvkov, ktoré ale na prvý posluch nevyznievajú akoby ste počúvali určitú BM kapelu. Teda jednoznačne dominuje rýchly Thrash zahratý agresívne a tvrdo bez nejakých umelých sračiek, poctivo a úprimne. Riffy tvoria absolútny základ celej hudby, aj keď samozrejme sú tu zaujímavé melodické linky, vyslovene o melodický Thrash sa nejedná, na to je ich hudba príliš surová. Viac vnímam zbesilý riffing pripomínajúci kotúčovú pílu v plných obrátkach, riffy sa často točia okolo jednej témy, opakujú sa po sebe a až následne na to prichádzajú ďalšie zmeny, ktoré sa na seba prirodzene napájajú. Základy týchto ostrých riffov vytvárajú zaujímavé melódie, ktoré mne osobne najviac pripomínajú ranné Kreator, melodika je rovnako surová ako riffy, nejde o nič extra prepracované a teda sa vyhnete momentu kedy sa vám z úst vyleje množstvo medu. Tým chcem len povedať, že melodicky máme dočinenia s brutálnou a neotesanou melodikou, ktorá sa ale dá napočúvať a do určitej miery je aj chytľavá. Tempovo sú riffy mierne rýchle, stredne rýchle a až Speedovo rýchle, všetky tieto tri stupne sa neustále menia v dobrých kompozíciách a vytvárajú tak silné momenty a skladby. Bicie si to rozdávajú s gitarami v neľútostných súbojoch na život a na smrť, oproti klasickým Thrash kapelám sa teda NOCTURNAL líšia aj super rýchlymi bicími kde prichádza čas aj na klepačky, ktoré sú typické skôr pre Black Metal. Ale mnohé tempá sú priamym odkazom aj na základy tohto starého štýlu, teda kopák rytmičák. Okrem rýchlosti sa kapela líši aj zlou atmosférou, ktorá je rovnako dôležitá, texty pojednávajú o temnote a zle, na rozdiel od iných Thrash aktov kde sa viac do popredia dostávajú sociálne témy, vojny, alebo environmentálne záležitosti. Všetko toto ide z úst Tyranizer, ktorá podáva priam nadľudský výkon čo sa týka ženy, páči sa mi, že nepôsobí nútene ako to býva zvykom u ženských growleriek kedy mám často pocit, že sa žena premáha a výsledok je dosť rozporuplný a zlý. Tu sa ukazuje, že aj žena má v rozsahu hlasiviek podobné črty ako Thrasový vokalisti a občasné výškové zaťahovanie je pre ňu prirodzené. Nechcem tým povedať, že by Petrozza vyznieval žensky, len to, že v tomto brechote žena vyznieva prirodzenejšie ako growlerka. Dobre nasleduje stopu gitár a vhodne frázuje jedovaté slová. Je počuť, že Tyranizer nahrávala jednotlivé pasáže na slučku, sú tu počuť aj prekrývačky viet, ale vo výsledku to vyznieva dobre a štýlovo. „Storming Evil“ na mňa pôsobí ako vyrovnaný a vo svojom žánri nadštandardný album, ktorý je vhodný hlavne pre priaznivcov tohto odvetvia, kapela dobre zvláda svoje remeslo a stojí mimo akýkoľvek komerčný prúd v extrémnom Metale. Všetky skladby dosahujú rovnakú úroveň kvality, nezaznamenal som žiadne výrazné výkyvy teda tým pádom tu nie je ani žiadna vypaľovačka na ktoré sme zvyknutí od Thrashových stálic. Tu sa počúva celý album ako celok s tým, že všetky skladby vás nakopú do zadku s hrdosťou a cťou Metalovou. Snáď trochu vybočuje skladba Blessed Death, ktorá mi svojim ústredným gitarovým motívom pripomína staré Mercyful Fate, myslím tú základnú melódiu, ktorá mi pripomína skladbu Desecration of Soul a úvodný riff v Blessed Death patrí medzi tie najlepšie! Ešte by som sa zastavil pri geniálnom obale, predovšetkým tie tri postavy rohatých sú dobre detailne zvládnuté a svojim námetom mi tak trochu pripomínajú úžasné obaly Living Death. Mimochodom, keď už sme pri tejto kapele Living Death, tiež tu vidím určité styčné body okrem krajiny pôvodu.