NUCLEUS / MACABRA „Fragmented Self“, Morbid Visions Music, Split CD´17, USA/INT

Celkom zaujímavé Death Metalové splitko nazvané „Fragmented Self“ vyšlo ešte v máji tohto roku. Zúčastnili sa ho 2 atmosférické kapely NUCLEUS a MACABRA. Tí prvý pochádzajú z USA a recenzovali sme ich debut „Sentient“, druhá smečka je projektom jedného Američana a Belgičana a taktiež sme dosť kriticky recenzovali ich debut „Blood – Nurtured Nature“. Tak sa poďme ponoriť hlbšie do skladieb, ktoré toto splitko ponúka. Celú túto záležitosť otvára NUCLEUS. Death Metal 90tych rokov, skôr jeho technickejšia a avantgardnejšia psycho poloha. Je len na škodu, že táto kapela neprináša vôbec nič nové, uctievanie dvojice Timeghoul a Demilich síce nepatrí medzi často kopírované kapely, ale originálny podiel kapely je veľmi slabý. Na druhú stranu treba povedať, že svoju úlohu si plnia dosť dobre, pokiaľ ste fanúšikmi tohto, povedzme multi dimenzionálneho Sci – Fi Horror Death Metalu so zvláštnou vesmírnou atmosférou, NUCLEUS vás pravdepodobne zaujmú. Kombinujú podivné pomalé melódie s rýchlejšími sekvenciami, kde tu ešte zacítiť vplyvy ďalších fínskych kultov ako Demigod, Convulse. Harmónie lietajú bizarne po notovej osnove, sú uletené a z poli groteskné, z poli strašidelné. Presne tento koktail dokáže rozohrať v poslucháčovej vnímavej mysli rôzne pocity, zväčša tajomné, temné, obludné, záhadné. Je to kombinácia disharmónie a svojráznej harmónie. Zvuk je dosť čistý a hlavne pri pomalých riffoch sa v produkcii otvára nedefinovateľný zadný priestor, ktorý pôsobí dosť nebezpečne, nikdy neviete čo tam môže číhať. Niektoré pomalé pasáže miestami zapadajú až pohrebným prachom, čiže Funeral Doomovými prvkami, napr. skladba Assimilation je najdlhšia pomalá jazda. Vlastne celá skladba je v tomto skazenom duchu postavená z ťažkých tehál vypálených v pekle, skľučujúca cesta kľukatých chodieb a horiaceho vzduchu. V tretej Beacon sú zas najrýchlejšie riffy postavené tiež na základoch dominujúcej disharmónie, zvláštne sa opakujúcich postupoch v riffoch. Gitary zväčša predvádzajú strašidelné divadlo na dvoch pódiách. Kombinovanie dvoch nesúrodých a pomätených liniek určite nie je ľahké. MACABRA sa podľa svojej strany splitka výrazne posunula od dôb debutu. Konečne vniesli do svojej hry silnú atmosféru, kompozične tiež postúpili a dali tomu celému lepšiu dynamiku a zaujímavejšie rytmické postupy. Podobne ako kolegovia z USA, aj MACABRA sa uchýlili k pitvorným a záhadným melódiám, taktiež kombinujú pomalšie pochmúrne a dramatické časti s rýchlejšími technickejšími. V tých rýchlejších mi napr. niekedy pripomínajú Pestilence z obdobia „Testimony of The Ancients“, mám na mysli tie technické samostatné tremolá do ktorých chlapi dobre zapracovali taktiež technicky sekundujúcu basu. Tým ale samozrejme nechcem povedať, že táto kapela sa na Pestilence podobá, len niektoré riffy sú im celkom blízke. MACABRA nemajú ani z ďaleka tak čistý a ostrý zvuk gitár, sú naladené skôr viac špinavo a undergroundovo, tento zvuk je dosť málo používaný v Death Metale. Prvá skladba Elipsis of Self je určite najlepšou skladbou ich strany. Druhá Breath Thief je už o niečo slabšia káva, taký klasický Death Metal, ale dobre zahratý, tu mi zas harmónie v sólach pripomenuli taktiež Pestilence z ich stredného obdobia. V tejto skladbe akoby odišla atmosféra oproti jednotke, síce v sólach strašidelnosť a čudnosť je, ale mnohé riffy mi prídu ako vata. Posledná skladba Handle With Pain je taktiež celkom zaujímavou variáciou na témy ako strašidelnosť, nočné tiene v rozvalinách starobylého kláštora, alebo nepravidelné dunenie spoza steny kde nikto nie je. Niektoré pocity sú celkom nepríjemné, tu hrá hlavný prím sólová gitara a technickejšie vedené riffy. Škoda, že basák predviedol dobrú prácu len v úvodnej skladbe, v týchto ďalších hrá viac klasicky a skoro si jeho prácu ani nevšimnem. Rozhodne je celé splitko určené pre fans starého a fantaskného Death Metalu s búrlivou atmosférou.