OBITUARY "Inked in Blood", Relapse Records CD ´14, USA

Až teraz som si uvedomil, že okolo OBITUARY bolo už 5 rokov podozrivé ticho, ak samozrejme nepočítam živák a kompiláciu. Odrazilo sa to aj na zostave, dlhoročný gitarista Ralph Santolla sa rozhodol zbaliť kufre a takisto Frank Watkins odišiel drviť basu k nórskym Gorgoroth. Miesto nich prišiel basák Terry Butler, známy hlavne z Death a Massacre a druhú gitaru obsadil neznámy Kenny Andrews. Ďalšou významnou zmenou je odchod od Candlelight Records k dnešným Relapse Records, aj keď OBITUARY nie je typická kapela, ktorá by sa hodila k tomuto labelu.
Čo sa nezmenilo, je štúdio, znova sa točilo vo floridskom RedNeck Studio. Napriek tomu je produkcia iná, konečne vypustili stredobasy a vrátili sa zvukovo akoby do dôb "Cause of Death". Veľmi tvrdý, drevený rytmičák a mľaskajúce kopáky klincujú hudbu priamo do rakvy. Odpália to asi najrýchlejšou vypaľovačkou Centuries of Lies čo musí byť naživo dosť silný masaker. Konkurovať jej môžu snáď len šiesta Violence, alebo desina Minds of the World. Celkovo je tu dosť málo rýchlych skladieb, prakticky len tri, väčšinou sa hudba tiahne pomaly ako pleseň v tele mŕtvoly. Na predošlom albume bola skladba Violent Dreams, dnes tu máme dokonca dve, jedna Violent by Nature a druhá Violence, OBITUARY akosi textovo vsádzajú na násilie. Ešte by som upozornil na piatu Back on Top, ktorá je asi najviac zo všetkých prešpikovaná sólami, len škoda že nie tak atmosférickými ako kedysi keď feeling mali dokonca aj rytmické riffy, z každého jedného bol cítiť mrazivý dych smrti. Teraz už OBITUARY tak trochu kráčajú s dobou v modernejšom duchu čo je len relatívny pojem, pre niekoho iného to bude znieť zase staroškolsky. Hlavne trojka Pain Inside by sa dala označiť že má najbližšie k starým dobám, určitý náznak tam je.
Ak niekto čakal od OBITUARY niečo nové, asi by sa mal poobzerať po iných kapelách, pretože celkovo je dosť naivné čakať od starých psov nové kúsky, na to sú tu iní aby posúvali hranice štýlu. Oni pomáhali definovať základné piliere Death Metalu, tak už majú právo ťažiť zo svojej minulosti a ukázať novým fans ako sa to robilo kedysi. Aby som len nechválil, "Inked in Blood" predstavuje dobre odvedenú prácu, jediné čo im chýba k dokonalosti, je výraznejšia atmosféra tak ako to dokázali kedysi. Predsa len napodobniť Jamesa Murphyho asi nie je pre nich až tak ľahké, alebo ani možno nemali záujem o vytvorenie nejakej silnej atmo. Ďalšia vec, ktorú by som vytkol je dlhý hrací čas, úplne rovnako ako na predošlom albume. Po takej dlhej dobe nečinnosti si fans síce zaslúžia poriadnu dávku, ale na to že nehrajú nejaký extra rôznorodý štýl, by kľudne stačilo aj 40 minút, niektoré dve skladby mohli vyhodiť.