OBLITERATION „Black Death Horizon“ Indie Recordings, CD´13, NOR
OBLITERATION už nie je pre mňa taká neznáma kapela, ako keď som ich počul prvý krát na albume „Nekropsalms“, pred nedávnom som písal recenziu na ich predkrm „Goat Skull Crown“ a už som konečne napočúval aj novinku „Black Death Horizon“. Album začína pomaly a strašidelne, ako to títo Nóri dobre vedia, znova trasľavé Sabbatovské riffy, a úchylný vokál Sindre Solema! Skladba The Distant Sun (They Are The Key) je tak typická a rozdelená presne na polku, v tej druhej nastúpi zbesilosť, omnoho svižnejšie tempo, chaotické sólo a Punkové vyčíňanie rytmiky. Prvá polka je samozrejme skrz naskrz prehnitá, smradľavá a odporná, no ku koncu skladby sa táto pomalosť a valivosť znova vráti. Dvojka „Goat Skull Crown“ je z ich predošlého EP s rovnakým názvom, skladba ktorá má priam hitové ambície, veľmi chytľavý track! Myslím, že jedným z najlepších na tomto albume, použitie akéhosi trasúceho až horárskeho vokálu tejto skladbe pridáva na tajomnosti a zvláštnosti, skladbu podporuje divoké sólo a striedanie viacerých polôh rytmiky. Na záver však prídu riffy príliš temné, trúchlivé, ba priam až pohrebné a aby toho nebolo málo, všetko to ukončí ďalšie šialené sólo. Trojka Transient Passage začína typickým Autopsy - Slayer riffom z ktorého zamrazí, no z tohto riffu sa vyvinie zas typický OBLITERATION riff, špagátová basgitara kibicuje neprepočuteľne pomedzi gitary a skladba sa dostane do parádnych otáčok, všetko zahusťuje silná atmosféra a nespútaná energia. Započúvajte sa do začiatku Ascendence (Sol Invitus), úžasná provokatívna melódia, ktorá je predelená basgitarovým výjazdom a potom skladba pokračuje v strašidelnom pomalom tempe ďalej, skladba má zaujímavú štruktúru, niektoré riffy pripomínajú znova Slayer, iné staré Autopsy a ďalšie sú typické pre OBLITERATION, stále sa niečo deje, mení, nálady sa prelínajú ako aprílové počasie. Sepulchral Rites je klasická old schoolovka, dosť Punková a surová, hrdelné variácie na tému zvrhlosť ide Sindremu dokonale, jeho prejav je dosť rozpoznateľný a aj on robí túto kapelou o niečo výnimočnejšou. Aj keď všetky skladby obsahujú kus temného cítenia, jednoznačne najtemnejšou skladbou je predposledná a titulná Black Death Horizon, ťahá sa ako smrť priamo cez vašu líniu života, svojou atmosférou mi trochu pripomína ďalších Nórov DISKORD, no postupne sa hudobne prehupne do typickej línie agresívnej a úchylnej. Druhá polka zas straší preťahovanými tónmi, akoby z obrazu surrealistického maliara. Na koniec si počkáte na inštrumentálku Churning Magma, skladba plná negatívnych emócii a nekľudnej atmosféry, pretkaná dlhým sólom zakončuje tento hnusný materiál. Album je podaný vierohodne surovo s dobrým a uceleným zvukom, určite poteší všetkých fanúšikov tejto kapely. Osobne som neveril, že natočia ešte tak dobrý materiál ako bol „Nekropsalms“, no novinka sa mu bez problémov vyrovná.
7/42:12/ 9,5 Mortuary
http://obliteration.bandcamp.com/
OBLITERATION už nie je pre mňa taká neznáma kapela, ako keď som ich počul prvý krát na albume „Nekropsalms“, pred nedávnom som písal recenziu na ich predkrm „Goat Skull Crown“ a už som konečne napočúval aj novinku „Black Death Horizon“. Album začína pomaly a strašidelne, ako to títo Nóri dobre vedia, znova trasľavé Sabbatovské riffy, a úchylný vokál Sindre Solema! Skladba The Distant Sun (They Are The Key) je tak typická a rozdelená presne na polku, v tej druhej nastúpi zbesilosť, omnoho svižnejšie tempo, chaotické sólo a Punkové vyčíňanie rytmiky. Prvá polka je samozrejme skrz naskrz prehnitá, smradľavá a odporná, no ku koncu skladby sa táto pomalosť a valivosť znova vráti. Dvojka „Goat Skull Crown“ je z ich predošlého EP s rovnakým názvom, skladba ktorá má priam hitové ambície, veľmi chytľavý track! Myslím, že jedným z najlepších na tomto albume, použitie akéhosi trasúceho až horárskeho vokálu tejto skladbe pridáva na tajomnosti a zvláštnosti, skladbu podporuje divoké sólo a striedanie viacerých polôh rytmiky. Na záver však prídu riffy príliš temné, trúchlivé, ba priam až pohrebné a aby toho nebolo málo, všetko to ukončí ďalšie šialené sólo. Trojka Transient Passage začína typickým Autopsy - Slayer riffom z ktorého zamrazí, no z tohto riffu sa vyvinie zas typický OBLITERATION riff, špagátová basgitara kibicuje neprepočuteľne pomedzi gitary a skladba sa dostane do parádnych otáčok, všetko zahusťuje silná atmosféra a nespútaná energia. Započúvajte sa do začiatku Ascendence (Sol Invitus), úžasná provokatívna melódia, ktorá je predelená basgitarovým výjazdom a potom skladba pokračuje v strašidelnom pomalom tempe ďalej, skladba má zaujímavú štruktúru, niektoré riffy pripomínajú znova Slayer, iné staré Autopsy a ďalšie sú typické pre OBLITERATION, stále sa niečo deje, mení, nálady sa prelínajú ako aprílové počasie. Sepulchral Rites je klasická old schoolovka, dosť Punková a surová, hrdelné variácie na tému zvrhlosť ide Sindremu dokonale, jeho prejav je dosť rozpoznateľný a aj on robí túto kapelou o niečo výnimočnejšou. Aj keď všetky skladby obsahujú kus temného cítenia, jednoznačne najtemnejšou skladbou je predposledná a titulná Black Death Horizon, ťahá sa ako smrť priamo cez vašu líniu života, svojou atmosférou mi trochu pripomína ďalších Nórov DISKORD, no postupne sa hudobne prehupne do typickej línie agresívnej a úchylnej. Druhá polka zas straší preťahovanými tónmi, akoby z obrazu surrealistického maliara. Na koniec si počkáte na inštrumentálku Churning Magma, skladba plná negatívnych emócii a nekľudnej atmosféry, pretkaná dlhým sólom zakončuje tento hnusný materiál. Album je podaný vierohodne surovo s dobrým a uceleným zvukom, určite poteší všetkých fanúšikov tejto kapely. Osobne som neveril, že natočia ešte tak dobrý materiál ako bol „Nekropsalms“, no novinka sa mu bez problémov vyrovná.
7/42:12/ 9,5 Mortuary
http://obliteration.bandcamp.com/
