OBSCURE BURIAL „Obscure Burial“, Invictus Productions, CD´17, FIN

Debut je pre každú kapelu vždy niečo výnimočné, prvá oficiálna dlhohrajúca doska, určité splnenie sna a hlavne zadosťučinenie po tvrdej práci často počas dlhých rokoch. Niečo takáto sa teraz stalo pre fínsku partičku OBSCURE BURIAL, rozhodne nie neznáme meno pre nás, už sme im venovali nejaké recenzie a dokonca aj rozhovor. Pochádzajú z Turku a sú to 4 bojovníci s udatnou myšlienkou zachovať pôvodnú myšlienku najklasickejšieho Death Metalu a tým sakra myslím z 80tych rokov! Takéto kapely proste zbožňujem, najskôr ma totálne popravili Ensnared, potom Beastiality, podobne znejú aj Invidious a ďalšie hrobové nechutnosti exhumujúce už rozpadnuté, no mocné kusy ako Sadistic Intent, ranný Morbid Angel, Necrovore, Poison a podobne. OBSCURE BURIAL sú teda akýsi nekromantéri najstrašnejšieho prejavu hudby Smrti, žiadne technické postupy, čistý zvuk, alebo prehnane ťažká brutalita, len poctivé drviace riffy a jednoduchšie tempá, ktoré vás privedú na pokraj záhuby. Samozrejme tu cítiť aj nános prastarého Black Metalu možno z debutu Bathory, alebo pôvodnú myšlienku Thrash Metalu, no v podstate je to, ako som už napísal, Metal Smrti. Prekvapilo ma, že oproti ich predošlým prácam implementovali do svojich zatuchnutých riffov aj dosť padavé a krivé harmónie, ktoré niekedy v dávnych dobách priniesli snáď Morbid Angel. Riffy, ktoré akoby popierali základné harmonické znaky, tónovo klesajúce a ešte k tomu s prudkým rádius spôsobom čo pôsobí niekedy akoby ste počúvali pásku, ktorú hlavica pekne naťahuje. Toto nikdy nemôže znieť ako obyčajné nudné riffovanie, ale akoby použili nejaké magické úkony či podpísali zmluvu s pekelnou entitou, je to nečisté a zhubné. Aj tie rovnejšie a priamejšie harmónie sú monštruózne a nebezpečné, často používajú trhané tremolá kombinované so zákernou zasekávacou technikou, všetko samozrejme dobre skomponované a správne tečúce. Tomuto hovorím prastarý Death Metal aj s celou pochabou vyhnitou atmosférou, strašidelné až do morku kostí, mŕtve posolstvo z neživého ramena. Mnoho dnešných Death Metalových kapiel by nikdy nedokázalo uchopiť Death Metal týmto spôsobom a ich hudba je často omnoho pozitívnejšia, alebo len jednoducho nudná a plochá. OBSCURE BURIAL sa nemusia nikam ponáhľať a tým nemyslím, že by ich tempá boli lenivé, alebo pomalé, naopak, sú dravé a dynamické, ale nie tým spôsobom aby vyznievali prvoplánovo pre prvé rady na bangrovanie. Ich rýchlosť je jasne daná pre tento druh obskúrneho Metalu, pre mnohých to môže znieť akoby nedokázali dosiahnuť klasické Deicide tempá z debutu, alebo „Once Open The Cross“. Započúvajte sa do začiatku Necrophagous Rituals, obe gitary znejú akoby sa cielene úplne nezhodli v harmónii (akoby zámerná chyba) no pritom to znie akoby ste dostali ranu z milosti, úchvatné! Ďalej v tomto nemilosrdnom songu budete počúvať jednoduché melodickejšie riffy opakujúce rovnakú strašidelnú harmóniu, potom je zahratá o stupnicu nižšie a podobne, ďalej totálne vygradovanie mŕtveho šialenstva, uchopenie desu, pochopenie nekromancie a jej triumfálne použitie v hudbe. Album sa počúva úplne bez dychu. Po nej nasledujúca Dweller of The Abyss, toto je niečo zhubné a prekliate, riffy lietajú ako splašené strigy po nočnej oblohe v extatickom stave, môžete sa modliť, môžete volať na Boha, nič nepomôže, skôr sa to ešte viac obráti proti vám, hrôzostrašné! Chcel by som sa taktiež zmieniť o drásajúcich a kvíliacich sólach, sú uhnetené z pôvodného nepožehnaného kovu smrti, ako keď v hlbokej noci kvílivé ohyzdné vetry hrajú na trubkách plotov až máte pocit, že to nedokážete vydržať. Pri sólach mám zaistené zimomriavky, sú jedinečné, surové, nespútané, presne takto si to vyžaduje stará čarodejnícka škola. V každej skladbe sú na vás pripravené mnohé nástrahy, ktoré keď zdoláte, pochopíte nečistú auru „Obscure Burial“, poškodzujúce, nepekné, zohavujúce...