Pre mňa dosť neznáma kapela z Francúzska, dokonca s jedným členom Aosoth, ďalší člen S. R. dokonca tiež pôsobil ako live hudobník pre Aosoth a hrá aj v Temple of Baal, to sú celkom slušné referencie pre začiatok, navyše francúzky BM je teraz dosť hore a zažíva svoju renesanciu. No už prvé počutie albumu „The Sword And The Dagger“ ma sklamalo, kapela mi pripomína skôr nejaké poľské mlátičky ala Hate, Behemoth, počúvam, počúvam, počúvam. Najviac mi prekáža presná a strojová hra bicmana S. K., je síce pekné, že hrá ako o život a klepačky vytvárajú riadny blast, ale miestami mi pripomína skôr stroj než človeka, všetko je až príliš presné a dokonalé. Myslím, že sa nájdu ľudia, ktorým práve vyhovuje takýto spôsob bubnovania, ja mám radšej prirodzenosť ako vo zvuku, tak aj v hraní a bez problémov akceptujem aj nejaké drobné nepresnosti alebo výkyvy, len nech nepočujem takéto dokonalé prevedenie. Riffy oboch gitaristov nie sú ničím výnimočné, často sa pri počúvaní nudím a zaujalo ma tak možno 30% riffov, ale je počuť, alebo ešte lepšie, je cítiť, že si dávajú záležať aby gitary vyzneli atmosféricky. Nie vždy sa im to však darí, niektoré riffy sú tiež veľmi presné, strojové, akoby vytvorené počítačom. V niektorých momentoch cítim moderné postupy, také polo sekané riffy aké používajú napr. aj Kataklysm v novej tvorbe a podobne, navyše aj groovy a rýchlo chytľavé. V systéme riffovania sledujem opakujúce sa presné schémy vyznievajúce sucho a polo prázdno, je to proste moderný Black / Death, ale nie na spôsob Aosoth či Temple of Baal. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že kapela je tak trochu prvoplánová s cieľom zaujať moderných mladých metalistov, možno je to čudný názor, ale tak to na mňa pôsobí. Ale aby som len nekritizoval, niektoré riffy sa podarili, napr. v skladbe Hatred Over Hill, ale samozrejme je to len minimum z tých riffov, ktoré táto skladba obsahuje. Ďalej by som vyzdvihol skladbu Hold Not Thy Peace, o God of My Praise za svieže gitarové linky v istých momentoch, záver skladby mi tu tak trochu pripomína Immolation. Za najlepšiu skladbu pasujem z môjho pohľadu The Curse Is Poured Upon Them kde je najviac zvláštnych hrozivých riffov. Zaujímajú ma hlavne mysteriózne a tajomné riffy, to je tých 30%, ktoré som už spomínal a byť takto postavený celý album, bolo by to o inom. Občas tu počujem aj nejaké odkazy na grécku, alebo švédsku scénu, za tú grécku by som menoval napr. Rotting Christ a za švédsku Hypocrisy, to sa týka hlavne melodiky v niektorých songoch, atmosféricky sú THE ORDER OF APOLLYON niekde inde. Samozrejme ako proti hudobníkom nemôžem namietať nič, svoju prácu odvádzajú dobre, obzvlášť basák sa snaží dobre demolovať celý sound ťažkým basom, ale aj po technickej stránke gitaristov nie je čo vytknúť. Dokonca aj kompozične je to v poriadku, skladby majú svoj nastolený poriadok, melodika vcelku uchádzajúca. Čo sa týka ale melodiky, nevidím na albume žiadne novátorstvo či svojskosť, stále mám pocit, že toto som počul tam, toto zas inde, ale chápem, že táto kapela sa môže stať známejšou, nenadarmo si ich všimli Listenable u ktorých majú už druhý zárez. Nenadchlo ma počúvanie „The Sword And The Dagger“ ani po tom, čo mám už album dobre napočúvaný, nestrhlo ma svojou atmosférou či drvivým rýchlostným stupňom kapely, ani plytkým povrchným soundom. Nechcem vynášať nejaké apokalyptické verdikty nad touto kapelou, určite si nájde svojich obdivovateľov, ale ja pochybujem, že sa k „The Sword And The Dagger“ niekedy vrátim, dokonca sa mi ani nechce veriť, že na budúcom albume vytvoria niečo lepšie.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
THE ORDER OF APOLLYON „The Sword And The Dagger“, Listenable Records, CD´15


11/46:18/ 5,5                                            Mortuary


https://www.facebook.com/theorderofapollyon