CORONER „Grin“, Noise Records, CD´93, SWI

Posledným albumom, alebo labuťou piesňou pre CORONER bol album nazvaný výstižne „Grin“. Mohlo by sa zdať, alebo fanúšik tejto švajčiarskej úderky by si mohol vo svojej dobe predstavovať, že ďalší album bude ich technickým vrcholom, ale nie je tomu tak. Je zaujímavé, že kapela, ktorá v Thrash Metale priniesla tak pokrokové skladby, albumy, metódy sa rozlúči jednoduchšou prácou. Album začína zaujímavo, použité bolo didgeridoo s tribal bubnovaním, ktoré akoby poslucháča vnáša, alebo zasväcuje do rituálu. Skladba sa volá Dream Path a to všetko vysvetľuje. „Grin“ je tak trochu rituálnym albumom, veci sa tu dosť opakujú ako pri obrade. Už v ďalšej skladbe počujeme jednoduchší riff, ktorý sa točí okolo svojej osy, bicie tiež vyznievajú stereotypne s dôrazom na rytmičák, no atmosféra postupne graduje. Napätie sa ukrýva v melódii riffov, ale aj púšťaných tónoch gitár či komplexnej basovej linke. Ron taktiež spieva naliehavým štýlom, akoby upozorňoval na niečo. Tretia Internal Conflict má o niečo dynamickejší a rýchlejší priebeh, začne ostrejšie, riffy sú viac Thrashové a bicie tlčú o poznanie rýchlejšie a agresívnejšie. Takto sa skladba začína, atmosféra však tiež narastá a taktiež napätie v nej. Čo sa týka riffov, tiež sa dosť opakujú, aj keď vyznievajú o čosi komplikovanejšie. Oproti predošlej skladbe je Internal Conflict o poznanie tvrdšia, gitary sú viac ťažšie a celá skladba je viac rytmická, máme tu aj stop time úseky, kedy vypadne takt bicích a neskôr sa znova napojí. Skladbe tiež dominujú perfektné sóla, ktoré sa miestami môžu zdať ako z učebnice stupníc a nesmiem zabudnúť na zvláštne syntezátorové doprovody, ktoré si nemusíte ani všimnúť. Sú to zvláštne modulované zvuky, ktoré CORONER využívali už aj na predošlých nahrávkach. Dnes majú CORONER ďalšieho člena, klávesáka, ktorý sa o tieto zvuky stará a umocňuje tak autentickosť. Skladba sa ku koncu vytráca až sa úplne stratí. Caveat (To The Coming) začína zvláštnym uvoľneným začiatkom, tak trochu to na mňa pôsobí ako odľahčený Jazz, no so zvukmi v pozadí to vyznieva sugestívne. Tu sú riffy zas úplne iné ako doteraz. Povedal by som až mierne bluesové, Thrash sa vytráca kamsi do ovzdušia, no atmosféricky a pocitovo ide o pozoruhodnú záležitosť. Ak sa sústredíte na gitarové sóla, alebo vyhrávky, zistíte že sú plné záhad a tajomna, tie harmonické tóniny majú v sebe ešte viac napätia ako v predošlých skladbách. Pod gitarami počuť zas syntezátorové podivnosti, tiež niečo ako upravenú húkačku, basová linka pôsobí najkomplexnejšie. Hlavné gitarové sólo je tiež uvoľnené, nepôsobí až tak metalovo, skôr rockovo, no ku koncu zas zamáva s vaším podvedomím vďaka temným tóninám. Refrén sa opakuje stále dokola, už to nie je tak prepracovaný štýl vokálov, no pôsobí to viac depresívnejšie. Serpent Moves má absolútne skvelý úvodný riff, zasekávaný so stopkami, pritom ako kontrapunkt mu sekunduje zas tajomná linka, ťaží ako zlé svedomie. Tento motív je z celého albumu jeden z najcharakteristickejších. Neskôr sa riffy sťažia a postupne sa vracajú k úvodnej téme, kde sú do týchto riffov postupne púšťané nejaké úryvky z predslovu, mierne zefektované, dokonca aj Ronov vokál podlieha chvíľu zvukovému zdeformovaniu. Bicie sú dosť jednoduché a basa si točí tiež dokola opakujúce motívy aj keď komplikovanejším spôsobom. Znova dominuje parádne zdĺhavé gitarové sólo, a práve toto robí „Grin“ viac progresívnejším a novátorskejším dielom. Záver je celkom psycho, znova tie komentáre nejakého muža do opakujúcich sa riffov, postupné stišovanie a odchádzanie so zvukmi pustenými odzadu. Status: Still Thinking začína ako nemetalová skladba, riffy pokukujú po blues, hlavne v úvode, no tie sú striedané ďalšími depresívnymi gitarovými záchvatmi a opakujúce sa gitarové vyhrávky s podivnou melodikou dotvárajú skľučujúce pocity. Skladba vlastne neustále strieda ťažké metalové riffy s bluesovými tajomnými. Koniec skladby sprevádza ďalšie tribal bubnovanie s didgeridoo zahalené do mystiky. Z doterajšieho počúvania mám ale stále dojem, že „Grin“ je najtemnejší a najatmosférickejší album CORONER. Sila skladieb je veľkolepá, aj keď väčšina momentov sa dosť opakuje, no presnosť, s akou to všetko podávajú, je brilantná. Theme For Silence je druhou krátkou inštrumentálkou po úvodnom šamanskom príspevku. Je trochu podobná tej prvej, v pozadí počuť cvrčky a zas didgeridoo s dosť experimentálnym nádychom, ďalšia rituálna skladba. Paralyzed, Mesmerized je druhou najdlhšou skladbou albumu. Pustite si ju zvlášť a už úvodné sólovanie vás omámi, tak typické, charakteristické s mocnou melodikou opakovania sa. Zas sú použité kontrapunkty tajomných jemnejších pasáži s ťažkými, metalovými a robustnými. Pri refréne mi behajú zimomriavky po chrbte, ten gitarový efekt, ktorý Tommy použil, je neuveriteľný! Je v ňom silná náladovosť a divotvornosť. Skladba má zložitejšiu štruktúru čo sa odráža aj na dĺžke 08:08. Gitarové sóla ako aj všetky ostatné na „Grin“ majú zvláštny zvukový a vibračný nádych, ako by ich hral šaman a nie metalový gitarista. Pasáž s dlhými sólami a experimentmi je perfektná a prevedie vás nepoznanou krajinou. Grin (Nails Hurt) začína typickým Celtic Frost riffom až sa do nej žiada typické uuuuuuuh! No to je len začiatok. Postupne sa riffy vyvinú úplne iným smerom, tvrdým, ťažkým v typickom duchu CORONER. Zo začiatku sa zdá skladba chladná akoby bez emócií, ale to len do momentu, kedy Tommy zas začne kúzliť s atmosférou a pocitmi, refrén je tak typický pre celý tento opus. Záver je jednoducho...na slučku. Opantáva ma temnota, melancholická aura a depresívne pocity z harmónií. Poslednou skladbou je najdlhšia Host s časomierou 08:24. Začiatok je opäť prekvapujúci, čo je toto? Halucinácie? Hra zvukov gitár, zvláštne experimenty v pozadí, syntezátorové podivnosti, naliehavý refrén, hovorené slovo, ťažkosť, bludnosť, opakovanie. Album „Grin“ určite nie je pre každého, povedal by som, že ide o psychologický temný Thrash Metal a aj napriek tomu, že po gitarovej stránke ide o ich najjednoduchšie dielo, vďaka novátorskému prístupu, experimentom zo zvukom, syntezátormi, ťažobnou atmosférou, psychadeličnosťou a ďalšími elementmi zas prekročili svoj tieň a vytvorili niečo nadpozemské, úctyhodné nasledovania.