Beštiálny PERVERSOR z Chile je zárukou nečistej sily teroru a hudobného masakrovania, o tom som sa už presvedčil na ich predošlom EP „The Shadow of Abomination“ ´11, po splite s Nunslaughter ´14 tu máme konečne druhý album „Anticosmocrator“. V predošlej recenzii som spomínal niečo také, že kto baží po chytľavej hudbe, mal by dať ruky od tohto spolu ruky preč. Samozrejme chlapi nie sú melodickí ani príliš chytľaví, ale všimol som si, že nové skladby sú len predsa o niečo chytľavejšie. Mnohé riffy znejú viac „tanečne“ a ponúkajú zaujímavé perverzné melódie. Treba ale počítať s tým, že táto kapela sa na žiadne zmäkčovanie nechystá, len pridali viac harmonických elementov do svojej hudby. Stále tu máme beštiálny Death / Black / Thrash s jedovatým vokálom. Kapely tohto druhu sa nesnažia vyvíjať a hrajú si stále dokola ten svoj bezbožný masaker. Skladby sú pomerne krátke, no o to údernejšie a intenzívne. Na intenzite má zásluhu predovšetkým bicman Knernet, jeho štýl bubnovania je drvivý, s obľubou mení najrôznejšie druhy rýchlych temp a doslova sa vyžíva v používaní hajtky a crashky, tie kontrolované údery na tieto, ale aj iné činely, poriadne spestrujú celkové počúvanie „Anticosmocrator“. Zaujímavo používa samozrejme aj prechody, ktoré vyčnievajú zvukovo od ostatných bubnov a celkove jeho batéria spôsobuje rozkoš pre všetkých milovníkov divokého bubnovania kedy cítite neuveriteľnú intenzitu a energiu. Riffy vyznievajú staro školsky, zväčša tu máme tremolá, ktoré vytvárajú základné piliere pre vokály Torrida, ten sa snaží svoje hlasivky umne povkladať rytmicky do týchto riffov a celkove tak vzniká zaujímavý holokaust v hudbe. Všimol som si, že niektoré frázovania mi pripomínajú napr. Vincenta z obdobia „Altars of Madness“ či Bentona z obdobia „Deicide“. Mám na mysli napr. Bentonovu nenávisť pri vokáloch a u Vincenta skôr techniku spevu, aj keď nevravím, že by s ich Torrid snažil napodobňovať. Skladby sú o poznanie zapamätateľnejšie než tomu bolo v minulosti, vďaka tomu sa album stáva silnejším a na živo to určite ocenia aj mnohí fans. Melodika často opakuje určité témy po sebe čo len umocňuje krutosť kapely, neviem si predstaviť progresívnejší prístup s tým, že by riffy neopakovali a snažili sa ísť stále dopredu s niečím novým. Za najlepšie skladby vyberám Bestial Path, Awakening of The Ancient Ones, Venomous Madness, Infinite (snáď najlepší song albumu!), Old Temples of Death a poslednú Metal Massacre pri ktorej sa musí naživo strhnúť v kotle poriadna mela. Album sa môže pochváliť zaujímavou a drsnou produkciou, ja si pochutnávam hlavne na dobre ozvučených bicích a to som ešte nespomínal kopáky! Gitary znejú dosť Grindovo čo sa zvuku týka, pripomenuli mi napr. starý Napalm Death či Terrorizer, a celkove je zvuk poriadne nakopávajúci a dynamický.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
PERVERSOR „Anticosmocrator“, Hells Headbangers Records, CD ´15, CHL


9/28:27/ 7,5                                             Mortuary


http://www.hellsheadbangers.com/perversor/