PESTIFER „Execration Diatribes“, Lavadome Productions, CD´17, PRT

Asi mnohí PESTIFER nepoznáte, ani sa nečudujem, ide o novšiu kapelu z Portugalska a „Execration Diatribes“ je ich debutovým albumom, ktorému predchádzalo demo „Brutal Eruption of Chaos“. Na palube sa nachádzajú samozrejme známejšie tváre portugalskej scény pozostávajúce z kapiel ako Holocausto Cannibal, Decrepidemic, Sacred Sin, Gaerea a ďalší. Mnohé z týchto kapiel sú brutal Death Metalové s presahom až do Grindu. Album si zobral na starosti Lavadome Productions. No až taký brutal Death netreba čakať, kapela sa skôr honosí titulom klasický Death Metal, aj keď ich rýchle pasáže sú natoľko zúrivé, že mierne do tohto žánru môžu zachádzať. Chlapi vychádzajú zo starších Deicide, Cannibal Corpse, Brutality, Monstrosity, Malevolent Creation. To, čo vám na nich hneď udrie do uší, sú celkom prepracované riffy s nenormálnou hustotou, pri počúvaní budete mať pocit akoby z gitár sršalo nenávistné zlo zo všetkých svetových strán naraz. Riffy mi prídu tak husté, že by ste medzi ne nevopchali ani špendlík, sú všade, sú hlučné, násilné! Našťastie nie len rýchlosťou táto kapela oplýva, vedia aj zhutniť, zasekať riffy viac do ťažkosti, ale málokedy spomaľujú do atmosférických hlbín, na to sú tu iné kapely. Mám na mysli, že PESTIFER sa nepúšťajú do ohavných kreácií Incantation, Asphyx, alebo Bolt Thrower. Technicky sú gitary celkom zvládnuté, je to taký ten stred, ani príliš jednoduché, ale ani príliš technické, ich technika je len prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Mnohé rytmické výpady poukazujú na ovplyvnenie Deicide, Malevolent Creation, či Brutality, keď bicie na chvíľu zastavia a samotná gitara hrozivo útočí ostrým riffom, aby následne mohlo znova všetko povstať v prudkej agónii zúrivosti. Slovo zúrivosť je myslím výstižné, taktiež divokosť a neučesanosť, práve v tomto mi pripomínajú Floriďanov Deicide v ich začiatkoch. Kapela dáva zo seba strašne veľa energie, a to aj vďaka nekompromisnému bicmanovi Diogovi, ten v klepačkách nepozná žiadne zľutovanie. Harmónie riffov sú klasické Death Metalové figúry, ktoré boli už veľa krát zahraté. Keď si PESTIFER porovnám s ich vzormi, tak samozrejme na prvotiny ikon sa ich snaha ešte nešplhá, skôr by som povedal, že majú entuziazmus tých kapiel, ale výsledok je skôr ako ich neskoršie veci. Stvoriť dnes tak silné skladby ako debuty už spomínaných kapiel je veľmi ťažké, dokonca aj druhé či tretie albumy. Skladby sami o sebe nie sú vôbec zlé, ale skôr by som povedal, že mohutné sú len určité riffy, pasáže, ale skladby ako celky to nedokážu utiahnuť. Takže mi z toho celkove vychádza priemerný album s vysokým nasadením, nedokážu to zachrániť ani skvelé sóla, ktorým chýba viac lepších harmonických postupov. Ak by „Execration Diatribes“ vyšiel napr. v roku 1992, myslím, že kapela by bola známa len pre určitú časť fanúšikov, možno by to pre nich bol kult, ale oproti prvoligovým DM esám by zaostávali. Samozrejme že album je nahratý veľmi dobre, bez chýb, s profesionálnym prístupom, presnosť, beštialita. Za pozornosť stoja hlavne niektoré pasáže, ktoré keby boli v hojnejšej miere zastúpené v každej skladbe, latka kvality by šla rapídne hore. Napr. skvelé kompozičné schopnosti predvádzajú v predposlednej Riding The Storms of Hate MMXVI, táto je ukážkou ako by to mohlo byť lepšie, ale aj tu sa nájdu slabšie momenty. Verím, že PESTIFIER určite zaujmú ortodoxných DM fanatikov zbožňujúcich 90te roky, medzi ktorých sa počítam aj ja, ale verím, že nabudúce to môže byť ešte lepší album. Teší ma hlavne skutočnosť, že sa nevydali smerom HM2, alebo ťažkým brutal Death Metalom so slamovými sekačkami, ale pravý riffovací Death Metal s nenávisťou.