Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšie EP, aké som kedy v Metale počul, určite by som medzi top nahrávky pasoval práve „Misanthropy“ od PROTECTOR z roku 1987. Vlastne toto EP bolo pre mňa všeobecne jedným z prvých dotykov nielen extrémneho Metalu, ale Metalu všeobecne. Už v mojich ranných dobách som odpadával z tejto nahrávky a dnes keď si tento skvost pustím, v prvej sekunde nastupujú zimomriavky a hneď sa dostavujú nostalgické spomienky na roky dávno minulé. „Misanthropy“ bola vlastne prvá nahrávka PROTECTOR, ktorá kapelu uviedla do siene kultových kapiel v dobe, kedy Death Metal začínal ešte v dupačkách prešľapovať, no Thrash Metal už zažíval svoje najslávnejšie obdobie. Presne takto by sa dalo žánrovo ich prvé EP aj zaškatuľkovať, zväčša prevláda Thrash Metal, ale vplyv Death Metalu tu bol tiež cítiť z každej skladby. Kapela už v tomto období kosila hlavy a prilievala smrdutú krv do ohňa novorodených. Ja osobne som túto nahrávku v tej dobe vnímal skôr ako Death Metal najsilnejšieho kalibru, oproti takým Slayer zneli PROTECTOR viac basovo, viac temne a boli ešte vážnejší. Melodika bola čisto dekadentná, z tých temných kompozícii mi straší v hlave dodnes a pri počúvaní sa cítim ako väzeň vo vysokej kamennej veži na pobreží oceánu, zamurovaný na večné časy. Iba jedno malé okno ponúka pohľad na búrlivé vlny. Môžem napísať, že všetky skladby z tohto EP patria medzi to najlepšie čo PROTECTOR vytvorili, každý jeden riff ma dodnes zabíja, snažím sa nájsť nejaké slabé miesto, no márne. Valcuje ma neskutočná dávka presne nadávkovanej brutality, čistokrvnej agresivity, ohromujúcej rýchlosti (na tú dobu!), strašidelnej melodiky, ťažkosti a fanatického frázovania Martina Missyho, z ktorého vokálu mám len tie najlepšie pocity. Jeho persona vždy tvorila jadro kapely, jeho vokál sa stal legendou a hudba megalomanským kultom v mojom srdci. Každý riff, ktorý otvára každú jednu skladbu vám hneď dá pocítiť dokonalosť a genialitu komponovania a potom príde vždy len silnejšia a silnejšia pasáž. Gitary ponúkajú zaujímavé vrstvenia, síce trochu jednoduché, no veľmi účinné, dynamicky sú všetky veci vygradované do maxima. Špinavosť je všadeprítomná v hrdzavých riffov, všetko znie husto a nemáte pocit, že by sa sem ešte niečo mohlo vtesnať. Je ťažké opisovať skladby z takto kultovej nahrávky na ktorej som vyrastal. Dokonca si pamätám, že v tej dobe som mal „Misanthropy“ len na nejakej kazete Sony a zvuk viac šumel než hral, no i tak som pásku zodral a myslím, že ešte dodnes je niekde uložená v depozitári temného šialenstva a snáď bude vo vrecku môjho umrlčieho obleku. Inak ako hymny neviem týchto šesť skladieb ani nazvať. PROTECTOR boli vždy iní, nezneli ako typický Thrash ala Slayer, Metallica, alebo Testament, ich riffy boli búrlivejšie a nepokojnejšie, do Death Metalu im chýbala ešte väčšia dávka extrémnosti, no boli natoľko originálni, že pomýliť si túto kapelu s niečím, by sa rovnalo trestu absolútnemu. EP sa dá počúvať stále dokola, desať krát, nikdy neomrzí, toto bol skutočný Metal s jeho najlepšou podstatou a s čistými esenciami, to čo dnes predvádzajú mnohé kapely, je v porovnaní s PROTECTOR len výsmechom a paródiou! Zvláštny zvuk gitár a originálne vedenie riffov, úžasne pumpujúca basgitara do ktorej sekundujú výrazné bicie, často s výbornými dvojkopákmi, od pomalších bublavých po poriadne rýchle drvenice, vokál tak ľahko rozpoznateľný a hymnické refrény! Len si vybavte všetky tie refrény a nesmrteľné riffy a sóla v takých skladbách ako Holy Inquisition, Agoraphobia, Mercenery, Kain & Abel, Misanthropy, alebo Holocaust, skoro 23 minút oddaného a fanatického Metalu! Samozrejme aj ďalšie nahrávky PROTECTOR boli zásadné pre underground a Metal všeobecne, spomeňme mocný „Golem“, alebo „Urm The Mad“, no „Misanthropy“ je predsa len mne ešte viac zarytý pod kožu, zásadné dielo!
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
PROTECTOR „Misanthropy“, Atom H, EP´87, GER


6/22:46/ -                                             Mortuary


www.facebook.com/Protector.666not777