RITUAL CHAMBER „Obscurations (To Feast On The Seraphim)“, Profound Lore Records, CD´16, USA

Na prvotinu RITUAL CHAMBER, demo „The Pits of Tentacles Screams“, som napísal veľmi pozitívnu recenziu a demo som vyhodnotil ako jedno z najlepších za rok 2013. Ubehli 3 roky a táto americká one man band kapela vyrazila do útoku priamo s debutom „Obscurations (To Feast On The Seraphim)“, ktorý vychádza pod zaujímavými Profound Lore! Pri one band band kapelách je to často ťažké v tom, že jeden člen nemusí zvládnuť celú víziu kapely, alebo nedokáže niektorý nástroj dotiahnuť na maximum, alebo miesto bicích použije automat a podobne. V prípade RITUAL CHAMBER nehrozia žiadne takéto obavy, Numinas zvláda nielen všetky inštrumenty vrátane dvoch gitarových liniek, ale absolútnym plusom pre neho je, že má zbesilú víziu pre RITUAL CHAMBER a konečný výsledok dopadne lepšie než mnohé kapely s viacerými členmi. Každý kto sa s tvorbou tohto ansámblu stretol vie, že tu pôjde o prvotriedny strašidelný, záhrobný, až chorobný temný Death Metal ťažkého charakteru. Oproti demu znie „Obscurations (To Feast On The Seraphim)“ viac profesionálnejšie a čistejšie, no Numinas je natoľko duchaplný, aby nezabil zvukom všetku tú zlobu a odpornosť ktorú chce v prvom rade dosiahnuť. Gitary znejú viac úzkostnejšie a sú naladené na vyššie znenie, no tento borec dokáže do riffov vniesť toľko obludného spirituálna, že album vám nakoniec vydlabe hlavu ako tekvicu a nasadí tam miesto mozgu a ďalších orgánov pavučiny, háveď, hnilobu a tiene. Pri počúvaní sa nechajte unášať zastrašujúcimi pocitmi, pád do rozvalín bolesti a hnusu, kde sa rodia zlotvorné a groteskné mátohy. Melodika, akú Numinas nastavil vo svojom podvedomí, je degradujúca, nemá ani najmenšie tendencie k pozitívnosti, alebo zábave, všetko je hnané priamo do náručia smrti a utrpenia. Tóny klesajú pomalými špirálami ku dnu, tam kde by sa dala za normálnych okolností vytvoriť nejaká obyčajná melódia, ju zahrá zdeformovane a zohavujúco, to sú napr. tie vyhrávky, ktoré snáď kvília v polnočných hlbinách stratených duší. Vždy prichádza moment, ktorý zadržiava kyslík, halucinácie naberajú nové rozmery a vaša myseľ sa rozpadáva na fragmenty bizarnosti. Tempá sa vlečú vo vekovitých úderoch, umieračik uprostred hlbokej noci tepe dlho a neznesiteľne zúfalo, to sú tie pomalé tempá, ktoré vo vás prehlbujú stavy polospánku a nočných môr. Drvivé a rýchle tempá zas prebúdzajú vašu dušu z letargie, no neprinášajú taktiež žiaden život, skôr ničia a rozvracajú. Kapela samozrejme vychádza zo zlého Death Metalu na čele s Incantation, Funebrarum, Disciples of Mockery, ale aj európskymi vplyvmi hlavne z fínskej skorej scény, tie cítiť v podivných harmóniách sól a pochmúrnych vyhrávok. Aj napriek tomu, že oproti demu je debut viac zvukovo presvetlený, stále dosahuje úctyhodnú ťažkosť a chmáry v tme, robustnosť gitár, určitá špinavosť a naliehavosť v produkcii predstavuje novinku v silne atmosférickom duchu. Podobnosť skladieb je vysoká, neznalý človek by určite nerozoznal jednu skladbu od druhej, znalec zas bude hľadať a počuť rozdiely, rôzne kompozičné riešenia a hlavne vnímať mŕtvolnú atmosféru diela. Originalita však nie je silnou stránkou RITUAL CHAMBER, nehrajú nič čo by tu pred tým nebolo a taktiež sa ich hudba príliš podobá hlavne na Incantation, no nie je to úplná kopírka ich alebo iných spomínaných kapiel. Numinas síce stavia na ich základoch, no zároveň vkladá do tvorby aj svoje vlastné prvky, snaží sa harmónie ešte viac démonizovať a privodiť ešte strašidelnejšie a staré poctivejšie prazáklady chorobného umenia. V skladbách sa nenachádzajú vyslovene silné momenty ako u veľkých kapiel, ktoré sa často prvoplánovo snažia zaujať poslucháčov, tu je sila skrytá za atmosférou, skladby sú viac uhnetené z prastarého súcna, je tu viac odpudivého spirituálna a materiál je konzistentný sám o sebe. Od RITUAL CHAMBER som dostal presne to čo som očakával a snáď aj niečo naviac, dlhšie skladby do ktorých sa rád ponáram s vášňou pre grotesknú estetiku a zuhoľnatené vízie čistokrvnej hrôzy.