RITUAL NECROMANCY nie je žiadna nová banda v undergroundovom Death Metale, ich vznik sa datuje už od roku 2008 a debut „Oath of The Abyss“ nenechal na seba dlho čakať. V kapele sa nachádzajú bývalí, alebo terajší členovia kapiel ako Ascended Dead, Engorged, Weregoat, Sempiternal Dusk, Rites of Thy Degringolade a podobne. Kapela sa zapodieva tzv. temnou vetvou Death Metalu, ktorý k absolútnej dokonalosti dotiahli borci Incantation, Immolation, čiže ich môžeme taktiež priradiť k vetve kapiel vychádzajúcich z týchto legiend ako Dead Congregation, Vasaeleth, Krypts, Funebrarum a iných.
Novinka „Disinterred Horror“ sa hudobne od debutu príliš nelíši, plytký a zachmúrený zvuk gitár, ale aj bicích plávajú v temných a kalných vodách hlbočín smrtiaceho kovu ako zdeformované mŕtvoly s vypúlenými očami. V prvej skladbe To Raise The Writhing Shadows ukazujú to, v čom sú RITUAL NECROMANCY najmocnejší. Pomocou tlakového a hustého nánosu gitár v kombinácii s pomalými a často kvíliacimi, opakujúcimi sa sólami smerujúcimi až niekam do skazených Doomových teritórií tak razia tieto dva extrémy, nič mimoriadne. Lenže čo už od takého druhu Death Metalu očakávať? Všetko už bolo vymyslené, zahraté, tie najlepšie albumy už dávno vyšli a tak tu máme aspoň tento druh kapiel s odkazom na 90te roky, ktorých zas nie je až tak veľa ako HM2 kapiel. V spomínanom tracku sú niektoré riffy doslova dych berúce, je počuť búrlivé prelínania dvoch gitár, pričom obe vždy hrajú podobné témy, ktoré nepozorné ucho nezačuje, keď sa však hlbšie sústredíte, je zrejmé, že je zámerom vytvoriť dve odlišné linky čím ešte viac zahusťujú mohutnú gitarovú hradbu. V niektorých momentoch sa obe gitary spájajú, aby tak vytvorili groteskné a strašidelné tremolá podprahovo duniace ako návrat Prastarých z nekonečných hlbín vesmíru. Zaujímavé sú dvojité väzby gitár, kedy obe hrajú rovnakú linku, ale jedna je omnoho vyššia, vzniká tak zaujímavý efekt akoby zrkadlenia tónov. Nesmú chýbať rôzne pískačky podobné z albumov „Onward To Golgotha“ a „Mortal Throne of Nazarene“, len RITUAL NECROMANCY sa ich snažia podávať ešte komplikovanejšie a s technickejším prevedením. Album obsahuje len päť vecí z čoho niektoré sú dosť dlhé, napr. štvrtá Cymbellum Eosphorous má bez sekundy 11 minút. V takejto napr. dlho a pomaly využívajú opakovanú harmóniu tremolo techník s postupným, ale podobným rozvíjaním strašidelných harmónii. Do takto pomaly a ťažko znejúceho tremolo postupu na spodku vrú stredne vibrujúce dvojkopáky s pomalými a ťažkými údermi rytmičáku. Za zaujímavosť považujem v tejto skladbe použitie zvláštnych vokálov, ktoré sčasti pripomínajú rituálne chorály ale aj desivé vzlyky potupného tvora kdesi v podzemí. Táto pasáž vyúsťuje do pomalých púšťaných riffov s prerušovaním, čo mi pripomína obskúrny manifest „Trascendence Into The Peripheral“ od austrálskeho komba Disembowelment. Táto skladba je celkom členitá aj napriek častému využívaniu dlhých a monotónnych momentov, zároveň je aj najexperimentálnejšou a najdesivejšou spomienkou na „Disinterred Horror“. Totálnou zlobou je však použitie mystických a tajuplných riffov v závere druhej polky časti skladby, niekedy medzi siedmou a deviatou minútou. Tu môžem povedať, že obohatili tento štýl o trochu nevšednejšie postupy a to sa rozhodne počíta. Vyzdvihnúť musím ale poslednú a titulnú Disinterred Horror, v ktorej zhmotnili všetko, o čom táto cháska je, niektoré momenty sú nebezpečné! Všetky skladby majú typickú harmonickú štylistiku podobnú hlbinným a jaskynným pocitom, kde drieme jadro šialenstva a kde sa hranice medzi svetmi pretínajú v jednom bode. Album „Disinterred Horror“ je určite dobrým a kvalitným zásekom v danom žánri, všetko je remeselne dotiahnuté, atmosféra vás pritláča k stene a kapela tak trochu aj koketuje s temným brutálnym Death Metalom. Negatívom je slabá invencia a pokus obohatiť tento žáner o nejaké netradičné prvky ako napr. už spomínané riffy v Cymbellum Eosphorous. Suma sumárum počúvateľná bahnitá smršť s výbuchmi gradácie brutality a ťažobnej, prehnitej a pomalej skazy.
Novinka „Disinterred Horror“ sa hudobne od debutu príliš nelíši, plytký a zachmúrený zvuk gitár, ale aj bicích plávajú v temných a kalných vodách hlbočín smrtiaceho kovu ako zdeformované mŕtvoly s vypúlenými očami. V prvej skladbe To Raise The Writhing Shadows ukazujú to, v čom sú RITUAL NECROMANCY najmocnejší. Pomocou tlakového a hustého nánosu gitár v kombinácii s pomalými a často kvíliacimi, opakujúcimi sa sólami smerujúcimi až niekam do skazených Doomových teritórií tak razia tieto dva extrémy, nič mimoriadne. Lenže čo už od takého druhu Death Metalu očakávať? Všetko už bolo vymyslené, zahraté, tie najlepšie albumy už dávno vyšli a tak tu máme aspoň tento druh kapiel s odkazom na 90te roky, ktorých zas nie je až tak veľa ako HM2 kapiel. V spomínanom tracku sú niektoré riffy doslova dych berúce, je počuť búrlivé prelínania dvoch gitár, pričom obe vždy hrajú podobné témy, ktoré nepozorné ucho nezačuje, keď sa však hlbšie sústredíte, je zrejmé, že je zámerom vytvoriť dve odlišné linky čím ešte viac zahusťujú mohutnú gitarovú hradbu. V niektorých momentoch sa obe gitary spájajú, aby tak vytvorili groteskné a strašidelné tremolá podprahovo duniace ako návrat Prastarých z nekonečných hlbín vesmíru. Zaujímavé sú dvojité väzby gitár, kedy obe hrajú rovnakú linku, ale jedna je omnoho vyššia, vzniká tak zaujímavý efekt akoby zrkadlenia tónov. Nesmú chýbať rôzne pískačky podobné z albumov „Onward To Golgotha“ a „Mortal Throne of Nazarene“, len RITUAL NECROMANCY sa ich snažia podávať ešte komplikovanejšie a s technickejším prevedením. Album obsahuje len päť vecí z čoho niektoré sú dosť dlhé, napr. štvrtá Cymbellum Eosphorous má bez sekundy 11 minút. V takejto napr. dlho a pomaly využívajú opakovanú harmóniu tremolo techník s postupným, ale podobným rozvíjaním strašidelných harmónii. Do takto pomaly a ťažko znejúceho tremolo postupu na spodku vrú stredne vibrujúce dvojkopáky s pomalými a ťažkými údermi rytmičáku. Za zaujímavosť považujem v tejto skladbe použitie zvláštnych vokálov, ktoré sčasti pripomínajú rituálne chorály ale aj desivé vzlyky potupného tvora kdesi v podzemí. Táto pasáž vyúsťuje do pomalých púšťaných riffov s prerušovaním, čo mi pripomína obskúrny manifest „Trascendence Into The Peripheral“ od austrálskeho komba Disembowelment. Táto skladba je celkom členitá aj napriek častému využívaniu dlhých a monotónnych momentov, zároveň je aj najexperimentálnejšou a najdesivejšou spomienkou na „Disinterred Horror“. Totálnou zlobou je však použitie mystických a tajuplných riffov v závere druhej polky časti skladby, niekedy medzi siedmou a deviatou minútou. Tu môžem povedať, že obohatili tento štýl o trochu nevšednejšie postupy a to sa rozhodne počíta. Vyzdvihnúť musím ale poslednú a titulnú Disinterred Horror, v ktorej zhmotnili všetko, o čom táto cháska je, niektoré momenty sú nebezpečné! Všetky skladby majú typickú harmonickú štylistiku podobnú hlbinným a jaskynným pocitom, kde drieme jadro šialenstva a kde sa hranice medzi svetmi pretínajú v jednom bode. Album „Disinterred Horror“ je určite dobrým a kvalitným zásekom v danom žánri, všetko je remeselne dotiahnuté, atmosféra vás pritláča k stene a kapela tak trochu aj koketuje s temným brutálnym Death Metalom. Negatívom je slabá invencia a pokus obohatiť tento žáner o nejaké netradičné prvky ako napr. už spomínané riffy v Cymbellum Eosphorous. Suma sumárum počúvateľná bahnitá smršť s výbuchmi gradácie brutality a ťažobnej, prehnitej a pomalej skazy.
RITUAL NECROMANCY „Disinterred Horror“, Dark Descent Records, CD´18, USA
5/37:37/ 7,5 Mortuary
http://ritualnecromancy.blogspot.com/
5/37:37/ 7,5 Mortuary
http://ritualnecromancy.blogspot.com/
