Ešte v úplných začiatkoch keď som spoznával metal, som mal to šťastie, že som sa dostal k prvým nahrávkam Sanctuary. Absolútne originálna hudba s falzetovým spevom, to bola asi jediná kapela, ktorá trochu konkurovala King Diamondovi, hudobne tiež nemali až tak ďaleko od seba, aj keď feelingovo boli rozdielni. Pripadá mi, že vždy boli akosi v ústraní, zabudnutí, a určite unikli pozornosti mnohým metlákom. Pre mňa absolútny kult.
Dnes je 25 rokov od vydania ich posledného opusu "Into the Mirror Black" a máme na stole ich nový matroš. Nahrali ho v takmer pôvodnej zostave, jediný kto chýba, je gitarista Sean Blosl, ktorého nahradil Brad Hull. Aj napriek tomu už nikto nemôže čakať že budú hrať rovnako ako kedysi, vek robí svoje, len taký Warrel Dane má dnes 53 rokov. Takže s falzetmi sa treba nadobro rozlúčiť, ani na koncertoch ich nedokáže už vytiahnuť a to bol pritom hudobne stále aktívny v Nevermore. Keby tých 25 rokov nikde nespieval, bolo by to určite oveľa horšie. Na starých albumoch boli ešte dosť rýchli, tvrdí, hudba mala svoje napätie. Dnes je už dosť uvoľnená, polovica skladieb zachádza až do baladických teritórií a tá zvyšná polovica má aspoň baladické refrény s púšťanými evokačnými riffmi. Jediné dve skladby, ktoré sa s ničím neserú a valia od začiatku do konca, sú klipovka Frozen a osmička The World Is Wired. Album sa dá rozdeliť aj tak, že prvá polka je ešte tvrdšia a v druhej majú prevahu už balady. Warrel im dáva veľmi emocionálneho ducha, síce vždy mali Sanctuary svoju atmosféru, ale teraz sú tie feelingy oveľa hlbšie, retrográdnejšie, akoby spomínal na svoju dávnu minulosť. Debut "Refuge Denied" obsahoval cover na Jefferson Airplane, ich verzia určite prekonala originál. Tentokrát si strihli zase cover od The Doors, konkrétne skladbu Waiting for the Sun z ich piateho albumu "Morrison Hotel". Aký výstižný to názov... Nesie sa skôr v uvoľnenom štýle ako väčšina materiálu; keď ju neprekonali, aspoň sa jej vyrovnali. Musím pochváliť produkciu nahrávky, počuť že si dali záležať na každom detaile, jednoducho profesionálna práca, len ťažko by sa dali nájsť nejaké nedostatky. Moderný čistý sound nemusí vyhovovať každému, ale pre tých, ktorým je album určený, to bude prvotriedna porcia.
Hlavne pri takýchto reunionových albumoch bývajú ľudia obzvlášť zvedaví čo hudobníci priniesli na pult a kritickým okom sa prísne sústredia na každý detail. Určite sa s ním dosť natrápili pretože po toľkých rokoch nie je ľahké sa vrátiť do starých koľají a navyše keď vedeli že budú pod drobnohľadom. Nedá sa poprieť že by niečo odflákli, kvalitatívne určite zabodovali na plnej čiare, teraz je už len otázkou vkusu či niekto preferuje dravšie skladby, alebo pomalšie, nikdy sa nedá vyhovieť všetkým, oni urobili kompromis.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
SANCTUARY "The Year the Sun Died", Century Media CD ´14, USA


12/53:33/ 9                                                   Storm


facebook.com/sanctuaryfans