SATAN „Cruel Magic“, Metal Blade Records, CD´18, UK

Heavy Metal v čistej tradícii, so starým undergroundovým zvukom, že to znie ako demo? Nevadí, mne osobne skôr vyhovuje. SATAN nikdy nemali ambície ako Iron Maiden, alebo Judas Priest, na to nemali nikdy až tak silné skladby ani až tak dobrého vokalistu, no i tak majú svoje nepopierateľné kvality. Už predošlý album „Atom By Atom“ ma nadchol, no novinka na vyhajpovala ešte viac. SATAN nikdy nebudú veľkou HM legendou, aj keď potichu sa to o nich v určitom teritóriu metalových fanúšikov hovorí. Ich hudba nepôsobí tak štadiónovo a ich najsilnejšie skladby nedosahujú možno ani spolovice toho, čo priemernejšie albumy Manowar z 80tych rokov. I tak si však u nich všímam silný individualizmus a dobré hráčske a kompozičné schopnosti. Už prvé dve skladby vám dajú poriadne naprdel, Into The Mouth of Eternity a titulná Cruel Magic sú skladbami, ktoré vás vtiahnu do deja, aby vás ďalšie mohli úplne odrovnať, alebo ešte lepšie doraziť. Napr. v tej spomínanej titulnej cítim menší vplyv Mercyful Fate z obdobia „In The Shadows“, kde harmónie sú v určitých ohľadoch podobné, a s tým starým zvukom mi zas pripomínajú Mercyful Fate zašlých dní. Môžem ale povedať, že SATAN majú svoj vlastný zápach, dodržiavajú síce klasické štruktúry skladieb s výraznými refrénmi, no ich melodika je pečaťou ich kvality a osobitosti. Viem si predstaviť, že keby som tento materiál počul niekedy začiatkom 90tych rokov, prišlo by mi, akoby som počúval nejakú starú zabudnutú klasiku z 80tych rokov. Gitarové duo Ramsey / Tippins sú starí borci so skúsenosťami aké im môže závidieť mnoho stredných Heavy Metalových kapiel. Dokážu predvádzať klasické renesančné postupy v harmóniách, pekne viesť tonalitu v prirodzených stupniciach, všetko sedí ako riť na šerbeľ. Do skladieb taktiež vnášajú dramatizáciu, ale aj strašidelné či pochmúrne nálady. Pri počúvaní takej Ophidian sa ma zmocňujú ešte viac Mercyfulovské pocity, samozrejme len na hudobnej úrovni, Brian Ross je úplne odlišným typom vokalistu než King Diamond. Album dobre sedí aj po stránke dynamickej, duo English / Taylor vystrkuje rožky v každom momente a práve vďaka ním vás bude pri počúvaní trhať od rytmiky, až budete mať chuť rôznorodo gestikulovať rukami, hlavou, mimikou. V skladbách zažijete rôzne kaskády, vyzdvihol by som v tomto napr. My Prophetic Soul, ktorá, čo sa týka experimentovania, patrí medzi najodvážnejšie. SATAN dokážu prekvapovať vybičovaním situácie, keď si myslíte, že sa už nič také ohromujúce nestane a v tom melódia vykúzli niečo, čo by ste nečakali. V každej skladbe prichádzajú silné momenty, vďaka ktorým si „Crueal Magic“ zapamätáte ako neobyčajný album. SATAN majú tú výhodu, že od nich nikto nič veľké nečaká a práve preto dokážu prekvapiť, na rozdiel od Judas Priest, alebo Accept, kde sú očakávania vždy vysoké a niekedy sa stane, že album nevypáli tak, akoby si fanúšikovia predstavovali. Satanom táto poloha perfektne pasuje a ja si novinku užívam plnými dúškami. Ich zvuk je niečím tak špecifický, že buď im to zhltnete aj s navijakom, alebo to nebudete môcť počúvať, pokiaľ ste pri klasickom Heavy Metale zvyknutí na profi produkciu. Páči sa mi, že vokalista Brian sa harmonicky pohybuje v odlišných tóninách ako gitary, jeho hlas tak akoby vyčnieva spoza plota, čím na seba aj tak trochu upozorňuje. Navyše jeho vokálne partie majú výrazne odlišné melódie než gitarové, až tak silno, že s niečím podobným sa v Heavy Metale málokedy stretnete. Stupnice gitarových tónov niekedy lietajú dosť netradične, neviem čím presne sú skladatelia ovplyvnení, no aj táto skutočnosť z nich robí originálnu stálicu. SATAN vždy padnú vhod keď máte tisíc krát prepočúvané všetky klasiky a chcete siahnuť po niečom trochu odlišnom, no stále kvalitnom a tradičnom.