SHAKMA „House of Possession“, Duplicate Records, CD´18, NOR

Možno ste sa ešte vôbec nestretli s nórskou kapelou SHAKMA, ktorá razí cestu starého Thrash Metalu, ale možno pozorovať aj náznaky Black Metalu prvej vlny. Kapiel podobného rázu sa objavuje posledné roky stále viac, na jednej strane sa nedeje skoro vôbec nič nové, na druhej zas vznikajú nahrávky, ktoré sa mohli bez problémov objaviť v 80tych rokoch. Práve v týchto rokoch minulých nebolo podobných kapiel až tak veľa, skôr vládli Metallica, Slayer, Exodus, Kreator, Sodom a podobne. No práve starý Sodom, alebo Venom mali zrejme dosť veľký vplyv na SHAKMA. Inými slovami, v 80tych rokoch vzniklo pár významných diel v tomto žánri, no dnes ich je už omnoho viac, akoby sa to všetko vracalo a kapely si začali uvedomovať, po čom niektorá časť fanúšikov túži, ale hlavne tieto kapely tvoria hudbu, ktorú chcú sami počuť. SHAKMA najskôr vyhodili von demo „Night of Torment“ a minulý rok sa už naplno vrhli na debut. Po hudobnej stránke ani nie je čo veľmi vytknúť, ide určite o dobre odvedenú prácu s poctivým a autentickým pocitom štýlu. Ak by zvuk nebol až tak „moderný“, v dobrom slova zmysle, určite by si niekto mohol kapelu pomýliť a myslieť si, že je to nejaká pôvodná nahrávka, zabudnutý klenot. Zvuk síce má výborné parametre dnešnej doby, na druhej strane sa do neho ale snažili vložiť čo najviac analógového princípu a podarilo sa! Gitary znejú tak trochu otupene a staromódne, nemajú ten typický šťavnatý sound, o ktorý sa snaží väčšina kapiel, niekedy pri menej ráznych riffoch mám pocit až opantania z NWOBHM. Chlapi majú veľmi dobre napočúvané staré albumy a preštudované štruktúry skladieb, vedia ako majú tieto riffy presne znieť, ako ich často opakovať dokola aby malo všetko prirodzenú patinu. Vznikol teda z toho zaujímavý materiál „House of Possession“, tomu nechýba správna razantnosť, tvrdosť, desivá rýchlosť pri trsaní Thrashových riffov, ale ani primitívne bubnovanie, tlčenie až do zblbnutia. O tomto tento štýl vždy aj bol, tým nechcem uraziť A. Runica za batériou, jeho práca je perfektná, takýto štýl bubnovania sa tu vyžaduje, a nemajte obavy ani o zaujímavé prechody. Málokedy používa rýchle dvojkopáky, skôr sa opiera o kombináciu kopák rytmičák, kopák rytmičák, tak ako v 80tych. SHAKMA majú dobre vychytanú melodiku riffov, aj keď charakter harmónií je v jednotlivých stopách podobný, stále možno od seba skladby ľahko oddeliť a to pomocou svojráznych refrénov. Najviac mi v pamäti utkvel Spectres of Death, kde je tento priam ukážkovou záležitosťou a lahôdkou pre pamätníkov tohto žánru. Celá skladba patrí určite medzi najnosnejšie piliere albumu, no nevyčnieva zas až takým spôsobom, že by ostatné veci nechávala v tieni. Hneď za ňu by som zaradil Midnight Mass, tu je refrén tak prepracovaný so silnou aurou melodiky, že toto musia hrať naživo vždy. Z albumu nemám pocit, že by sa tu dialo len nejaké obyčajné retro, poďme hrať tak, ako staré kapely v 80tych, dáme si k tomu pivo, dve. Z chlapov cítiť fanatizmus, trochu by som ich prirovnal ku kolegom Deathhammer, alebo k Nemcom Nocturnal, či podobne. Textovo sa SHAKMA zaoberajú béčkovými horormi z 80tych rokov, čo sa do ich hudby extrémne hodí, takto sa prepojili dve roviny tvoriace krásny celok, ďalšími nosnými témami sú smrť a okultizmus. Ak si myslíte, že okultizmus, alebo atmosféru starých hororov z ich Thrash Metalu necítiť, mýlite sa. Niektoré melódie vyslovene evokujú strašidelnú a gýčovú stránku starých hororov napr. z talianskej produkcie, iné harmónie majú zas charakteristiku okultnej mystiky a pripadám si ako na nekromantickom večierku plnom umrlčieho šialenstva. Vokál M. Ruinca je zaujímavý, temné brechanie a dych tvarujúce frázovanie, sú správnou voľbou ako toto schátralé vyčíňanie doviesť do čo najsilnejšej podoby. „House of Possession“ je pre mňa príjemným prekvapením, a ďalšou skvelou kapelou, ktorá sa len nezabáva a neimituje staré kultové kapely, majú svojho vlastného ducha.