SHEZMU „Breaching The Tomb“, Iron Bonehead Productions, EP´18, CAN

Druhá nahrávka SHEZMU v roku 2018, najskôr demo „The Scent of War“ z ktorého som dostával záchvaty a zimomriavky pri každom jednom prehrávaní, a tento krát je tu EP „Breaching The Tomb“ so štyrmi novými pochodmi konkláve do podzemia egyptských hrobiek. Ak by niekto chcel náhodou hľadať súvislosť medzi SHEZMU a Nile, mal by si rýchlo rozmyslieť, či sa chce ponoriť do tejto ponurej nahrávky, pretože SHEZMU na to idú podstatne inak, aj keď obe kapely pracujú s egyptskou mytológiou, históriou, atmosférou a konceptom. SHEZMU hrajú svoj ojedinelý Death Metal viac undergroundovo a viac priamočiaro, ich tonalita je jednoduchšia, no to vôbec neznamená, že slabšia, alebo horšia. Práve naopak, ich tvrdé a nebezpečné riffy majú silu kamenných blokov z ktorých sa stavali tie najväčšie hrobky, pyramídy! Hneď úvodné riffy prvej Concubines of The Deceased sú jednoducho očarujúce, aj keď z ich hudby by sa teoreticky malo valiť teplo a horúce poryvy saharského vetra, z tohto riffu ma mrazí do morku kosti. Cítim skôr chlad hrobiek podzemia. Neskôr sa riffy skvele obmieňajú a často pôsobia skôr Black Metalovým dojmom vďaka rýchlej tremolo technike hrania. Máme tu dve základné protichodné melódie, tá úvodná je skôr ascendálna, akoby ste vychádzali na povrch po mesiacoch blúdenia v podzemí, no tá druhá je zas descentná, pôsobí ako zostup do podzemného kráľovstva mŕtvych. Samozrejme nie len tieto dva aspekty v tejto pozoruhodnej skladbe pozorujem, je postavená na viacerých témach, len tieto dve bijú priamo do očí. Druhá The Twelve Stances of Duat začína prekvapujúco skôr pomalšou rytmikou riffov, viac hlbšou a ponurejšou, no neskôr sa riffy začnú valiť burácajúcimi záchvevmi temnoty a pohrebných maršov. Už z dema bolo jasné, že SHEZMU si vytvorili svoj originálny štýl melodiky, na deme bol viac strašidelnejší a viac mi pripomínal ponorenie sa do najmorbídnejších hĺbok čiernych môr. Na novinke sú harmónie viac hlbšie, spirituálnejšie, ale stále strašiace z vnútra jadra. Druhá skladba je o poznanie kratšia, no obsahuje rovnako výrazné gitarové témy, atmosféra je v niektorých momentoch silne hustá a obrazotvorná. Použité boli aj zvláštne klávesové plochy pre dosiahnutie ďalších sfér monumentálnej atmosféry. C. B. pracuje s hlasom geniálne! Žiadne zbytočné preháňanie a súťaženie o čo najhlbší a najchorobnejší vokál. Takto si predstavujem dokonalé prispôsobenie rituálnych a šialených vokálov do okultného egyptského Death Metalu, výrazné, dominantné, hrôzou napĺňajúce mrmlanie zomrelého. Tretia vec Breaching The Tomb je inštrumentálny kus, ten sa nesie v čo najpresnejších tradíciách klasickej egyptskej hudby s použitím starých akustických gitár, tribal bubnami, čudným zvukom prichádzajúcim z pozadia. Nejde len o nejaké hranie sa tóninami, ale o riadnu harmonickú skladbu, pomocou ktorej naháňajú hrôzu. Posledná Rites & Intoxication je ďalšou desivou tvárou tisícročnej múmie. V tejto sa nachádzajú najpomalšie riffy s odlišnou technikou hrania, tu sa dostáva miestami dopredu jemnocit, lámanie atmosféry do absolutória. Obskúrny Death Metal chytá nové impulzy a predstavuje SHEZMU ako silne originálnu kapelu. Zaujímavý je spôsob bubnovania C. L., často používa starý spôsob pomalých klepačiek, takto ešte lepšie pracuje s vnútornou atmosférou hudby. Jeho hru by som prirovnal ku bicím napr. v starých Insatanity. Dynamika je dôrazná, ale nie tak výrazná aby pôsobila rušivo či príliš hudobne, je to barbarský spôsob techniky hrania kde priestor dostáva rituálnosť. Celé dielo „Breaching The Tomb“ pôsobí ako zaklínadlo z čias kedy ešte slnko bolo Bohom a jeho moc sa doteraz skrývala v podzemných tumbách pod nánosmi piesku. Kapela SHEZMU je pre mňa veľkým prekvapením, a to aj napriek tomu, že viac sa mi páčila produkcia „The Scent of War“.