SIEGE COLUMN „Darkside Legions“, Nuclear War Now! Productions, CD´20, USA

Toľko špiny, toľko hnusu, tak chorobné a tak zvrátené je druhé album new jerseyských SIEGE COLUMN, ktoré patrí dvojici Joe Aversario (gitara, vokály, bicie) a Shawnslaught Skullkrusher (gitara, vokály a basa). Nejde o žiadnych zelenáčov, hlavne Joe je skôr už veteránom, preskákal si toho veľa a mimo SC tiež participuje na Abazagorath, Altar of Gore, Blasphematory, Burial Stone, Damnation Lust, Death Fortress, DSS, Eternal Fuzz, Jaws of Hades, Malefaction, Massive Retaliation a Senobyte, to sú len kapely v ktorých je aktívny, keby mám menovať ešte bývalé kapely, bola by toho polka recenzie. Ale poďme k hudbe, tu sa miesi smrť s čiernou aurou a nejakými Grindovými tlakmi. Debut „Inferno Deathpassion“ z roku 2018 som nepočul, ale vraj bol ešte primitívnejší a surovejší. Už pri tomto druhom albume si pripadám akoby som sa predieral tŕnitými kríkmi a pod nohami cítil mazľavé a lepkavé blato, smrdiace ako šťanky a hniloba, nijak extra príjemná predstava. Ale takto žiaľ ich hudba vyznieva. Základ je postavený na surovom Death Metale, tom primitívnom s punkovým odkazom a kde tu dokorenenom D Beatom, Crustom, ale pekne po poriadku. Zvuk gitár mierne evokuje švédske ranné obdobie Death Metalu, no nie vyslovene Dismember, alebo Entombed, pretože SIEGE COLUMN sú viac násilnejší a nedbajú tak na výstavbu skladby, alebo ucelenejšiu rytmiku. Ich štýl pôsobí extra surovo, bubnovanie je ako zlý sen, niekedy môže znieť dosť chaoticky, alebo rozoklane, inak povedané, akoby to bolo nahraté na jeden záťah s tým, že sa tam nechajú aj drobné chyby, hlavne aby to bolo živelné a tvrdé. Tento účel sa im podarilo dosiahnuť, do riffov, ktoré obaja borci vytvorili, sa to neskutočne hodí a tak máte pocit, že počúvate nejakú starú ošarpanú nahrávku, dobre ukrytú pred svetom z 88.roku a dnes ju niekto objavil a zverejnil. Gitarové riffy sú zväčša tiež surovo podané, často násilnosťou môžu pripomínať až War Metalové zverstvá, no chlapi vždy z času na čas dokážu vystrúhať nejakú vyhrávku, alebo gitarové sólo odkazujúce na švédsko-fínske atmosféry. Kde tu zaznie aj niečo ako starý Bolt Thrower, alebo Repulsion, no nie je to taký miš maš akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nahrávka pôsobí celkove kompaktne a má svoj ustálený mód, takže žiadne teraz Dismember a potom Bolt Thrower, všetko je to spravené veľmi prirodzene a nenápadne. Už úvodná skladba Devil´s Knight of Hell je celkom zaujímavá. Je rozdelená na tri časti, najskôr klávesové intro z ktorého mám dojem ako zo starých talianskych gore hororov, potom dlhšia predohra bez vokálov, tu sa akoby formuje všetko to zlo, postupujúce a nevyhnutné, aby sa nakoniec spustilo peklo aj s vokálmi a všetkým, čím sa SIEGE COLUMN definujú. Táto rozhodne patrí medzi to najlepšie, čo sa na albume nachádza. Jasne však vidno, že obaja autori majú v hudbe, hudobnom vkuse a vízii absolútny poriadok a vedia čo robia. Jednoducho temný a Grindujúci D Beat Death Metal so špinavou fazónou a miernym odkazom na War Metal. Ten badať hlavne pri vokáloch, obaja protagonisti striedajú jeden extrém cez druhý. Ani jednému vokálu v podstate nie je rozumieť, oba sú slušne zahuhlané, no jeden z nich je už tak extrémny, že tam už nebadať žiadnu snahu o vyslovovanie slov, ale znie to prekliato dobre. Frázovanie je výborné a dobre zasadené do riffov a rytmiky, striedanie je v pomere 50:50, šialenstvo a dehonestácia. Práve tieto vokály majú tak trochu blízko ku niektorým War Metalovým besom, sú tomu určite bližšie než akékoľvek Death Metalové hlasové výbuchy. „Darkside Legions“ nie je nejakým veľkým zázrakom, no vo svojom štýle určite vykazuje slušnú kvalitu. Dokonca aj zvuk je výborný, má potrebné podzemné parametre, tie správne špinavé zahalenia, pritom to znie kvalitne, tvrdo a nie okázalo.