SLAYER „Show No Mercy“, Metal Blade, CD´83, USA

Už sa popísalo veľa papiera a webových stránok o debute „Show No Mercy“ nezmarov SLAYER, myslím že by to šlo vydať aj ako niekoľko sériové pokračovania kníh, a aj tak by sa tam nepomestilo všetko. V roku 1983 bol na výslní jednoznačne Heavy Metal, no práve kapely ako Venom, Metallica, Mercyful Fate a o niečo neskôr Bathory vytvorili to, čomu dnes hovoríme extrémny Heavy Metal, alebo aj Black, Thrash Metal. Charakterizovať štýl SLAYER na debute nie je úplne jednoznačné, samozrejme bol to rodiaci sa Thrash Metal, ale veľký dopad mal na nich ešte stále dominujúci Heavy Metal a rýchlosť niektorých riffov už koketovala so Speed Metalom, no dokonca môžem povedať, že ich image, vyžarovanie agresivity a feeling predstavoval aj Black Metal tej doby, keďže vtedy tam spadali hlavne Venom a Mercyful Fate, či vo Švajčiarsku sa rodiaci Hellhammer. SLAYER v tej dobe boli ovplyvnení hlavne rýchlymi riffmi Judas Priest, ťažkosťou Iron Maiden, divokosťou Motorhead, ale aj unikátnymi Venom od ktorých tak trochu prebrali Satanskú filozofiu zla. Mnoho ľudí hodnotí debut „Show No Mercy“ v kontexte celej diskografie SLAYER, samozrejme, že ich neskoršie diela boli po stránke kompozičnej, technickej na vyššej úrovni, ale treba sa pozerať na dobu vzniku. Táto banda stála úplne na začiatku rodiaceho sa štýlu a spolu s Metallicou boli prvými agresormi v Thrash Metale. Nepatrím k tým, ktorí debut „Show No Mercy“ počúvali už v 80tych rokoch, musím dokonca priznať, že k tomuto dielu som pričuchol až omnoho, omnoho neskôr než k ich uctievaným „Reign In Blood“, či „Season In The Abyss“. No s mojou vývojovou etapou Metalu všeobecne, kedy sa stále radšej vraciam ku koreňom tvrdého žánru čo najviac, predstavuje „Show No Mercy“ totálny medzník a kultové dielo. Pokúšam sa aspoň fantazmagoricky si predstaviť ako by som reagoval v roku 1983 na takúto hudbu a konkrétne na tento album. Zrejme by som zažil šok ako po zásahu elektrickým prúdom, a buď by ma to úplne zabilo, alebo by som už od tej chvíle dvíhal paroháča do vzduchu. Netrúfam si povedať akoby to reálne dopadlo, ale môžem moje prvé pocity opísať aj s neskorším pohľadom. Mnohé skladby z tohto úžasného albumu som dokonca skôr poznal ako cover verzie napr. od Necrophobic - Die By The Sword ako príklad, a až s odstupom času ich počúval v originále s otvorenou tlamou. Toto je pravý METAL so všetkým čo k nemu potrebujem, to, že je omnoho primitívnejší a jednoduchší, je len dôkaz svojej doby, snáď by sme nechceli aby v ten rok zneli ako v 90tych! Možno Metallica s „Kill´em All“ prišla v ten istý rok a ešte dokonca o pár mesiacov skôr s technickejšími a prepracovanejšími skladbami, možno ešte tvrdšie a rýchlejšie, no i tak je pre mňa SLAYER ako prvotná kapela dôležitejšia. Ten pocit zla, temnoty a pôvodného zvuku je niečo zabijácke, to meno je viac než vystihujúce. SLAYER boli v tej dobe naozaj divokou kapelou, podpísali zmluvu s Metal Blade čo bol v tej dobe najpredávanejší Metalový debut, na ich fotkách vyzerali, že si svoje dni užívali plnými dúškami, všade klince, koža, maľovanie, grimasy, proste Metalový sen. Najväčšou srandou bolo, že Tom Araya, ktorý práve do SLAYER nastúpil na post vokalistu a basgitaristu v roku 1981, pred tým o Heavy Metale snáď ani nepočul. Mne osobne sú v tejto dobe SLAYER omnoho sympatickejší než v neskorších dňoch, kedy ich poznal snáď každý na planéte aspoň podľa mena a loga. Z môjho pohľadu ide o ich najúprimnejší a najskutočnejší album, aj keď tu Dave Lombardo ešte nepoužíval rýchle dvojkopáky a skladby zneli skôr ako pritvrdený Heavy Metal. Ich zostava bola úžasná, nemohli si priať lepšieho frontmana ako bol Tom za mikrofónom, nemohli si priať lepšieho bubeníka ako bol Dave, a čo ešte gitarový tandem Hanneman / King??? Na odpadnutie, bola to dokonalá formácia s dokonalou zostavou a jedom v krvi. Toto isté by sa dalo ale v tej dobe preniesť skoro na všetky vtedajšie Metalové stálice, minimálne tie, čo som menoval. Trochu mi v dnešnej dobe chýba v Metale kapela s takými výraznými osobnosťami, niečo takéto sa už len ťažko zopakuje. V tej dobe nemali títo chlapi ani zďaleka tak komfortný život ako v 90tych rokoch, ešte ich sponzorovali rodičia, mnohí boli nezamestnaní a len si žili svoj divoký život, to ešte netušili akú revolúciu o niekoľko mesiacov, rokov spustia a že ešte v 50tke budú brázdiť svetové pódia a ich popularita snáď nikdy nepôjde smerom dolu, skôr naopak. Úvodný song Evil Has No Boundaries je úžasný, úvodný riff vás zatlačí pod zem a Arayov úvodný výkrik do divokého sóla - čo je nezameniteľný znak pre kapelu, priková ku stene. V mnohých skladbách ešte ani nie je náznaku po ich typických riffoch, ktoré sa stali synonymom až na neskorších albumoch, ale napr. v skladbách Die By The Sword, alebo Black Magick už možno počuť riffy, ktoré neskôr vylepšili a použili v plnej paráde na „Reign In Blood“. Dokonca aj Tom ešte nemal taký vokál, aký ho poznáme z 90tych rokoch, jeho hlasivky ešte neboli tak vyvinuté, používal veľa kričaných Heavy výkrikov a som si istý, že niektorí fanúšikovia mladšieho razenia, ktorí poznajú len ich novšie veci, by ich na „Show No Mercy“ ani nedokázali identifikovať. Album má jednoznačne detonačné účinky v podobe skladieb Evil Has No Boundaries, The Antichrist, preťažkú Die By The Sword (už len táto trojica musí zavraždiť každého fanatika do 80tych rokov!), Fight Till Death, Black Magic, Tormentor, The Final Command, Crionics, alebo titulná Show No Mercy, koľko kapiel si dalo názov po niektorom s týchto songov? Zbožňujem produkciu tohto počinu, aj keď ešte nebola taká vyšperkovaná a dotiahnutá, no na svoju dobu je to jednoznačne fantasticky ozvučené a nereže uši tak, ako výškové gitary Metallica na „Kill ´em All“. Ich zvuk bol vtedy ešte dosť Heavy Metalový, oceňujem skvelý kontrast medzi bicími a gitarami, tvrdosť zvuku bola príznačná a určitá tuposť a nižšia hlasitosť typickou známkou svojej doby. Toto je druh albumu, ktorý môžem neustále točiť dokola, keď si neviem vybrať, aký album si práve pustiť z tých tisícov kandidátov, práve „Show No Mercy“ býva najčastejšou voľbou.