Nová vlna českého Black Metalu, to sú hlavne Cult of Fire, Inferno a SILVA NIGRA, samozrejme určite by sa našlo ešte pár zaujímavých mien, no dnes nás zaujíma hlavne tretia spomínaná kapela. Aj keď v tomto prípade hovoriť o novej vlne je trochu mimo, kapela vznikla už v roku 1996, no mám taký dojem, že až na posedných albumoch dokázali preraziť bariéru totálneho undergroundu a aj keď stále sú typickou undergroundovou kapelou, sú stále známejší a na českej kovovej scéne sa ich meno leskne stále viac. Kto by čakal nejaké ústupky, experimenty, alebo posunutie hraníc žánru, či nasadnutie na trend, hlboko sa bude mýliť. Aj keď si SILVA NIGRA prešla viacerými obdobiami a ich tvár sa trochu menila, stále majú v sebe jadro totožné, prekliate a desivé. Nový album „Svetlonoš“ bol očakávaným počinom tohto roka v domácich teritóriách, ale myslím, že aj v zahraničných. Novinka vychádza u poľských Seven Gates of Hell. Pre kapelu bola vždy zásadná otázka vokalistu, momentálne majú už tretieho raracha za mikrofónom, najskôr to bol Frost, potom nasledoval Ulvebrth, ktorý už nie je medzi nami a nahradil ho Akharon. Vždy sa jednalo o kvalitných vokalistov a osobnosti, nie inak tomu je aj dnes. „Svetlonoš“ rozvíja štýl, akým sa kapela prezentovala na predošlom albume „Bible bolestných nářkú“, zas pokročili o kúsok dopredu a stále sú to typickí SILVA NIGRA. Nebojím sa povedať, že táto kapela si už dávno vytvorila svoju ohyzdnú tvár a bez problémov môže byť charakteristikou českého Black Metalu spolu so spomínanými kapelami. Oproti Cult of Fire a Inferno sú SILVA zas niekde inde, hrajú viac ortodoxný štýl Black Metalu, viac starý a klasický, ťažko mi je kapelu prirovnať k nejakému veľkému či menšiemu menu. Charakteristické sú chladné tremolá s typickou melodikou akú nájdete len tu, povedal by som až podmanivé melódie kde tu okorenené melancholickou náladou. Taktiež sú pre nich typické aj iné riffy, ktoré idú vyslovene po melodike menej agresívnym spôsobom, vtedy viac panuje skľúčenosť, temnota. Prelínanie týchto dvoch strán vytvára absolútnu svojskosť a typické harmonické postupy, najlepším príkladom by mohla byť napr. skladba Od počátku ztraceno, kde kapela predvádza aj pomalšie a zádumčivejšie tempá a riffy. Album je celkove dosť vyrovnaný a kompaktný, pôsobí sebavedomo, ortodoxne a sviežo, pritom ich hudba nie je primitívnou jazdou kde sa vôbec nemenia tempá, gitarové linky, alebo atmosféra. Všetko je to v dobrej rovnováhe, prepracované a premyslené, veľmi pestrým dôkazom môže byť inštrumentálka Nibiru kde prevláda pochmúrna a ťaživá atmosféra. Na albume sa nachádzajú ale aj menej melodické riffy v niektorých úsekoch, napr. v Infernální sabat transcendence a úvodný riff, tu je cítiť dokonca aj určitá kakofónia alebo chaos, čo je pre Black Metal absolútne typickým znakom. Zvuk „Svetlonoša“ je na môj vkus trochu čistejší, no gitary zas znejú o to viac éterickejšie a sú tak trochu v úzadí s echom, akoby k nám prenikali z ďalekých sfér. Bicie sú celkom vpredu, hlavne prechody a rýchle dvojkopáky zaručujú slušné demolačné pocity. Taktiež basgitara dostala viac priestoru vďaka efektu zadných gitár, Asagovu prácu tak nie je treba sledovať mikroskopom, ale sa vám predostiera priamo v plnej paráde. Skladby sú silnými celkami, možno ich počúvať aj oddelene bez toho aby stratili na sile, no najlepšie je počúvať album vcelku. Zaručenú porciu šialeného Black Metalu s dobre vystavanými kompozíciami vám ponúkne posledná skladba Spasen nenávistí, táto základná melódia vám bude doznievať v hlave ešte poriadne dlho po vypočutí albumu. Máme tu jednoznačne najlepší český Black Metalový opus tohto roka, preto zapáľte sviece a nechajte sa viesť Luciferovým smerom.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
SILVA NIGRA „Světlonoš“, Seven Gates of Hell, CD´16, CZ


7/41:28/ 8,75                                           Mortuary


http://bandzone.cz/silvanigracz