SOLAR MASS „Pseudomorphosis“, Iron Bonehead Productions, EP´16, NZL

Čo sa nám to skrýva za tajomným názvom SOLAR MASS? Kapela pochádza z Nového Zélandu a účinkuje v nej istý B. S. známy napr. z Witchrist, alebo Diocletian, zostatok osadenstva, teda W. B. a M. K. nemajú zatiaľ žiadne špeciálne skúsenosti v iných kapelách, alebo ich len nechceli uviesť. Hudba tohto telesa je zrejme jednou z najoriginálnejších nahrávok akú som mal možnosť tento rok počuť, pritom škatuľka Death / Thrash / Black zvádza, že pôjde o banálny mix týchto extrémnych žánrov. Ťažko opísať akú hudbu táto squadra vlastne hrá, ja osobne by som ich najviac priradil ku Death Metalu, pretože niektoré riffy sa nenápadne podobajú na Morbid Angel z obdobia „Blessed Are The Sick“, ale to len pre priblíženie, ono gitary sú tu úplne dominantné, nielen svojim výrazným zvukom, ale aj kreatívnymi riffmi, ktoré vám budú trhať mäso spolu s kožou. Nahrávka v podstate obsahuje len tri riadne skladby, intro Arc Furnance je len akousi predohrou, aj keď je to len smršť, v tomto kúsku sa nachádzajú tak besné a ničiace riffy, že mnohé kapely niečo také nedokážu vyvinúť na celom svojom albume. Poslednou skladbou je outro Heat Death čo je možno najbizarnejšia a najtechnickejšia, najšialenejšia skladba bez vokálov. Páči sa mi ako sa SOLAR MASS popasovali s aranžami a kompozíciou, skladby sú príliš prirodzené a skvostne vystavané, gitarové riffy sú plné zaujímavých tém, stále sa niečo deje, ale nie za každú cenu aby to bol miš maš bez efektu. Riffy na seba nadväzujú priam majstrovsky, v riffoch je použité veľa ťažkých zasekávacích, alebo sekaných techník, ktoré sú zahraté zručne a precízne tak, aby z nich vytrieskali maximum sily a temnej melodiky. Obaja gitaristi sú jednoznačne tvorcami hudby, je počuť že ani jeden nie je v úzadí, obaja sa dopĺňajú ako dávnovekí mágovia, každý riff je oslavou ohavnosti a starovekej predtuchy. Ak sa pozorne započúvate do toho ako títo dvaja maniaci hrajú, práca oboch je výnimočná a excelentná, príde mi to akoby ste počúvali starší Morbid Angel kde Azagthoth má presne tak istého dobrého spoluhráča ako on sám, čo si budeme hovoriť Azagthotohovi sa vyrovnal máloktorý gitarista v MA vrátane Erica Rutana, každý ich druhý gitarista bol dobrý a originálny, ale Azagthoth bol vždy mozog, tvorca a ťahúň! V SOLAR MASS sú takýto šialenci dvaja, preto sa ich riffy spájajú v jeden zabijácky celok, často tu máme úplne protichodné riffy, každý vyznieva inak, zahraný inou technikou, hraný iným tempom a feelingom a pritom dokopy zvláštne disonantne súzvučia v obludnom chaose. Pomocou takto komplikovanej kompozície dokážu skladby nabiť neuveriteľnou energiou a niečím hlbokým, komplexným a spirituálnym zároveň. Je mi jasné, že bez Morbid Angel by takto zrejme nikdy nezneli, ani nehovorím, že sú lepší, alebo sa bez problémov vyrovnávajú týmto majstrom, ale myslím, že si zobrali len vitálnu inšpiráciu od nich a tú pretavili vo vlastné nápady. Melodika je bohatá na krkolomnejšie, ale pritom prirodzené zmeny, skladby sú zmesou temného strašenia, desivého šialenstva, často tu máme silné náznaky atonality, padajúcich tónov do hlbín tieňov, chaosu a morbídneho zla, nechýba ani groteskná degenerácia a pocity tiesne. Napr. v skladbe Weaponished sa ku koncu do tohto atonálneho pekla pridá zvuk nejakej trubky, alebo niečoho podobného, neviem ten nástroj ani identifikovať, jednoducho gitary si znova režú tie svoje disonancie keď na sekundu do toho vbehne nástroj, ktorý tu ani nemá čo hľadať, fúknutie do toho nástroja vám vyrazí dych a spôsobí ešte väčší zmätok. Vokál M. K. je grandiózne osobitý, žiadny klasický growling či klasické Blackové jačanie, toto je niečo absurdné a originálne, možno má blízko k extrémnym Thrashovým kapelám, možno nie, rozhodne zrozumiteľnosť tento chlap má, ale jeho hlasivky ponúkajú aj desivé duniace vibrácie démonického razenia, nikdy neviete odhadnúť čo príde. SOLAR MASS je jedno veľké tajomstvo a prekvapenie, zaujímavá hudba, ktorá je hodná kapiel z Nového Zélandu a Austrálie, bizarná jazda plná temného rúhania!