SOLFERNUS „Neoantichrist“, Satanath Records, CD´17, CZE

Počúvať nový SOLFERNUS je vec vcelku unikátna, táto kapela ležala pod ľadom neuveriteľných 12 rokov, ale ono sa ani niet čo čudovať, všetko ide o renomovaných hudobníkov ťahajúcich domáce veľké koráby Asagard, Root, Hypnos! Dokonca pôvodný bicman Tomáš Corn, známy z pôsobenia najskôr viac Death Metalových Despise, či Lykathea Aflame a neskôr v Black Metalových Cult of Fire, Deathkarma, je zrejme príliš vyťažený, takže náhrada sa našla v podobe Paula Dreada známeho z Root a Thief. O novinke som sa dozvedel z letáku na brnenskej zástavke Master´s Hammer povaľujúcom sa na okrúhlom drevenom stole. Tak teraz už môžem konečne pristúpiť k novinke. Dá sa povedať, že SOLFERNUS sú celkom originálnym zjavom na českej scéne, nie že by objavili nové esencie a cesty Black Metalu, povedal by som skôr, že kombinujú prvky, ktoré na našej scéne nie sú príliš k počutiu. Ich Black Metal je na jednej strane aj melodickejší a chytľavejší, na druhú stranu si zachováva tradičnú agresivitu a celkom rýchle tempá. Je jasne počuteľné, že sa jedná o českú kapelu, dokonca v určitých momentoch cítiť Root, Asgard a dokonca aj Hypnos. Nechcem tým povedať, že by sa jednalo o guláš z týchto troch kapiel, no rozhodne ich tvorcovia už majú natoľko silne vyvinutý rukopis, že to tu skúsenejší, alebo znalejší poslucháč postrehne. Hudobné postupy sú však už v réžii tejto originálnej kapely, do dravých a temných riffov sú napasované rôzne akustické vybrnkávačky, či klávesové podmazy, refrény sú taktiež silným rozpoznávacím znamením a Angličtina s moravským akcentom taktiež. Skladby to hrajú dosť na rytmiku, riffy sú priam tvorené pre bicie a bicie zas pre gitary, je tu cítiť kompozičné inžinierstvo, skladby sú vedené skúsenými rukami a mozgami, či ešte lepšie dušami. Takýto hudobníci už majú čo to preskákané z kultových kapiel a preto by sme ťažko mohli naraziť na stenu chýb a nevyváženosti, odsýpajú ako po páse. Príde aj na mysticky ladené riffy napr. v Mistresserpent, tieto mi tak trochu pripomínajú napr. nové smerovanie Hypnos. Keby si na vokáloch miesto Khaablusa dosadím Bruna s jeho basovými linkami, myslím, že takáto skladba by sa mohla objaviť aj na „Whitecrow“. Skladbe pritom tiež nechýbajú dramatické momenty, akustické linky, či klávesové plochy, skladba nie je z ďaleka tak rýchla a pulzujúca ako prvé dve Ignis - Dominion a Glorified. Našťastie takíto hudobníci dokážu stvoriť dielo, ktoré nebude kopírkou ich domovských a hlavných kapiel, SOLFERNUS ide vlastnou cestou, sú oproti Asgard a Root ešte surovejší a nespútanejší, majú vlastnú melodiku a hlavne persóna Khaablusa ich taktiež dostatočne oddeľuje, je to proste iný vokál. V Pray For Chaos! si zahosťoval aj sám Big Boss, jeho hosťovačky sú známe snáď už po celom svete, v jednom interview spomínal, že ak sa nemýli, malo byt to byť už cez 650 krát a to že si určite nespomína na všetky. Skladby sú celkom rôznorodé a pestré čo sa týka riffov, aj keď zas celkový materiál vyznieva konzistentne. Skladby dokážete rozpoznať nie len vďaka refrénom, ale aj riffom a rôznym prvkom ako napr. klavírne úseky v That One Night, kde príde aj na hovorené slovo a divné klávesové plochy, všade sa nájde niečo čo odlišuje každý track od iného. Najlepšie na tom všetkom je, že SOLFERNUS nepotrebujú kopírovať žiadnu nórsku, švédsku, alebo grécku scénu, ich hudobný výraz je český, no ten posúvajú svojimi nápadmi a schopnosťami ďalej, dodržujú tradíciu, ale pridávajú aj niečo svoje. Skladby sú pomerne krátke, zväčša sa pohybujú niečo cez 3 minúty, no bez problémov môžeme naraziť aj na cez 5 minút, či dokonca cez 6 minút dlhé veci, ako napr. titulná Neoantichrist, či Stone In A River, z tohto pohľadu je najrýchlejšou vypalovačkou šiesta Between Two Deaths. V Once Upon A Time In The East môžeme nachvíľu započuť zaujímavé tremolá na spôsob severského Black Metalu, či v My Aurorae skúsene vedené akustické akordy na začiatku skladby, v tejto znova prichádza na rad nástup mystických a tajomných odkazov (riffov) smerujúcich k modernejšiemu poňatiu Black Metalu, tu vidno, že chlapi to nechcú celé ťahať výhradne na starú školu, na ktorej je aj tak celý SOLFERNUS postavený. Nový album „Neoantichrist“ je určite zaujímavým dielom na tohtoročnom poli domácich nahrávok, ide o album dobrých inštrumentálnych výkonov, Black Metal atmosférický pre tých, ktorí sa vyžívajú aj v inštrumentálnom a hudobnom spektre.