SPEARHEAD „Pacifism Is Cowardice“, Invictus Productions, CD´18, UK

SPEARHEAD je menej známa britská kapela zohavujúca polia Death / Black Metalu po vzore Angelcorpse / Perdition Temple, Pseudogod, Morbid Angel, alebo Lvcifyre. Tvoria ju štyria titány Praetorian na sólovej gitare, Invictus druhá gitara, Typhon bicie a Barghest na base a vokáloch. Týchto mužov v zbrani by ste snáď mohli poznať z pôsobenia v iných bandách ako Throne of Nails, Imperial Empire, Diamanthian, alebo Tortorum. Na konte majú tri albumy „Deathless Steel Command“ ´05, „Decrowing The Irenarch“ ´07 a „Theomachia“ ´11. Až po siedmych rokoch prichádza nový album „Pacifism Is Cowardice“, ktorý by mal byt doterajším vyvrcholením. Ako som už v úvode spomenul, kapela hrá ortodoxný a dosť rýchly a zúrivý Death Metal so sčeranlou aurou nad ich hlavami. Ak sa do tohto diela zahryznete, pocítite nával a nápor násilných riffov často vedených Black Metalovým spôsobom, čiže besné tremolá umne vedené citom pre melodiku až po Deathizujúce nánosy mŕtvolnosti. Niektoré riffy mi dosť pripomínajú rýchle tremolá aké používali Morbid Angel na ich veľkolepom „Covenant“ a s podporou rýchlych kopákov tak často dávajú spomenúť na túto ikonu. Našťastie nejde o kopírovanie MA, vokál je úplne iný a spôsobom techniky majú bližšie k už spomínaným Angelcorpse, aj keď SPEARHEAD nemajú až takú intenzitu a viac sa zameriavajú na priechodnosť a zapamätateľnosť. No nie všetky ich riffy sú vyslovene chytľavé, stretneme sa tu aj s tvrdými rytmickými časťami, kedy melodika ide viac menej bokom a vtedy je dôraz kladený viac na animálnosť. Melodika však nie je príliš variabilná, je skôr otesaná do určitého tvaru a v podstate sa drží jednotnej línie. Typické je časté vyváženie vyšších a nižších tónov striedajúce sa v rôznych intervaloch. Iba kde tu sa harmónia oddelí od zabehnutej formy a gitarová figúra prekvapí niečím netradičnejším, no to v tomto žánri nie je žiadne nóvum. Prakticky SPEARHEAD dodržiavajú klasické polohy gitár a metodika kompozície je tradičnou prácou, žiadne experimentovanie ani výhybky mimo hraníc. Niektoré skladby sú celkove viac melodickejšie a iné zas dbajú na brutálnejšiu formu s plochým obsahom. To čo ma najviac na tejto squadre udivuje, sú gitarové sóla. Praetorian je celkom slušným sólovým gitaristom, aj keď v jeho spôsobe hry cítiť nánosy Azagthotha a Palubického. No i tak je jeho prejav dosť osobitý a jeho technické možnosti sú vynikajúce. Je mnoho kapiel, ktoré hrajú podobný štýl hudby a aj keď ich gitaristi hrajú sóla dobre, stále je to akoby naoko. Tu mi príde jeho prínos vysoký a podľa mňa by mal hrať ešte omnoho viac sól, nie len povinné dve v každej skladbe. Osobne by som na jeho mieste zaradil aj štyri sóla, pretože je čo počúvať! Tým by sa SPEARHEAD stali ešte výraznejšími. Je počuť že má zvládnutých veľa vecí čo sa týka inštrumentálnosti, keby si svoj štýl ešte viac vybrúsil a priniesol nejaké trochu iné stupnice, mohol by sa z neho stať samorast. Album ako celok ešte nedosahuje najvyššie méty, je to určite lepší priemer, ale zas myslím, že pre milovníkov daného štýlu pôjde o dosť hodnotnú záležitosť. Ich slabinu by som uviedol na príklade skladby A Monarch To Rats, kde viac než polovica skladby je celkom nudná, hrubo tesané riffy a až pri konci príde niečo fakt zaujímavé z čoho mám zimomriavky. Tie riffy, ktoré tam použili, sú viac kreatívne a takýto smer, alebo pridanie podobných tém by im ešte viac pomohlo, no zostatok skladby sa topí v priemere. Bicie sú odohraté slušne, Typhon dobre drží dynamiku hudby a tlakové kopáky podporujú celú kapelu ako letecká úderka pozemný pluk. Technicky sa obracia, kompozične dobre rieši rytmiku, no jeho silnou stránkou sú nohy. Basovú gitaru som v tomto masakri ani moc nezaregistroval, ak dobre napnete uši, určite niečo začujete, no inak si budete omnoho viac všímať prácu gitár a bicích. Vokál má jednu zvláštnosť. Barghest má úplne rovnaký hlas a frázovanie ako Leon Macey z Mithras, je to až natoľko totožné, že niekedy mám dojem akoby som počúval ich. Nie všetky polohy sú v jeho štýle, no väčšina, asi tak 80%, áno. Osobne som s „Pacifism Is Cowardice“ celkom spokojný, síce neprináša nič nové a nevšedné, ale určite ide o dobre odpracované remeslo vo vojnovom duchu.