STARGAZER „A Merging To The Boundless“, Nuclear War Now! Productions, CD´14, AUS

Už predošlý album „A Great Work of Ages“ ma uchvátil svojou osobitosťou, kreativitou a progresivitou, no novinku „A Merging To The Boundless“ som stále odkladal z dôvodu mne neznámeho. Reč je o zaujímavej kapele z Austrálie STARGAZER! Títo páni sa rozhodli hrať Black / Death Metal trochu inak než je zvykom, pridávajú dosť svojich neotrlých nápadov, ktoré kombinujú s progresivitou a žánrovo sa niekedy dosť odpútavajú od Death / Blacku. V mnohých momentoch cítim akoby sa vyžívali v starých Jazz Rockových šialenostiach a k tomu pridávajú divnosť. Rozhodne nečakajte zlovestný Black / Death ako ho hrajú mnohé kapely v súčasnosti aj keď temnota sa vznáša nad nahrávkou ako biely oblak nad Jaslovskými Bohunicami. Prvá skladba Black Gammon je ešte tou ortodoxnejšou skladbou, hneď v úvode to chlapi rozpumpujú do červena, klepačky, Death Metalové riffy snáď na spôsob Morbid Angel, šialená Jazzová basgitara, no už tu cítiť vražedné maniere presahujúce žáner. Obzvlášť basgitarista tu predvádza úžasné kreácie na tému 20tych neposlušných prstov, niekedy to znie akoby to hrali aj traja basáci a to už takéto úlety v technickej dokonalosti nemusím. Vtip je ale v tom, že táto banda viac ako na techniku dbá na atmosféru a podivnosť, ktorú tak zbožňujem. Dvojka Old Tea je oproti predošlej iný šálok čaju, už úvod skladby vás presunie do tajomna, mystérium rozprestrie svoje čarovné krídla. Riffy sú hrané s citom ani nie veľmi Metalovo, ak by použili iný skreslovač, vyznelo by to snáď Rockovo, alebo Jazz Rockovo, basgitara znova ukazuje svoju silu a rozhodne vyvoláva udivujúci úsmev na mojej tvári. Táto skladba aj napriek tomu, že nepôsobí príliš tvrdo, prináša moje pocity na hranicu maxima, započúvajte sa do divotvorných čistých vokálov v druhej polke skladby, tak toto je bomba, skladba s veľkým S a ten záver, uf!!! Pokračujeme ďalej. An Earth Rides Its Endless Carousel, začiatok skladby je úžasný a veľkolepý, pripomína mi staré obdobie Mahavishnu Orchestra, toto nemá s Metalom nič spoločné, tu sú gitary ešte uhrančivejšie ako doteraz a basa je snáď prekliata, môžem povedať, že si prajem aby táto banda vytvorila bočný Jazz Rockový projekt! Ale v spojení s Metalom je to snáď ešte zaujímavejšie, song pokračuje pritvrdením, ale zas skôr do tajomnosti, vokály sa zlovestne striedajú zrozumiteľným nekonvenčným murmurom a čiernym krákorením. To, ako je celá táto skladba postavená, ma udivuje, stále sa ide dopredu a skladba už svojim geniálnym úvodom pokračuje a silnie, riffy sú čím ďalej technickejšie, nálady sa menia ako aprílové počasie a pritom je všetko tak harmonizujúce a prirodzené. V tejto skladbe mi niektoré gitarové témy vzdialene pripomínajú narážky na starú Metallicu. A Merging To The Boundless je tvrdšou a šialenejšou skladbou, kakofónia tu dostáva veľa priestoru, riffy sú pokrivené a bicie znie viac štandardne. Basa viac dodržuje svoje obvyklé postupy a nevystrkuje rožky tak ako v predošlých skladbách, aj keď tu zas máme basové sólo v druhej polke z ktorého vás môže odvaliť. Hudba tohto telesa je jednoducho nevyspytateľná, netušíte akým rytmom nadviažu, aký riff nahodia a aké devastácie z bicmana vypadnú. Po tejto búrke chaosu prichádza zas čas na pokoj v divných rovinách, The Grand Equalizer! Najdlhšia 11 minútová jazda albumu, skladba sa kľukatí ako dedinský potok, od akustických gitár prechádzame temnou krajinou Metalového pomätenia, a opísať všetko čo sa tu deje, na to by vyšla aj jedna celá recenzia. Táto vec je z ranku temného Metalu, fascinujúce tajomné riffovanie, basgitarové sóla, gitarové sóla, znova prechod cez akustické polia, je to ako dobre vyrozprávaný príbeh, strhujúci, zaujímavý s nečakaným dejom a zápletkou. Musím priznať, že The Grand Equalizer je moja najobľúbenejšia z „A Merging To The Boundless“, je toho toľko veľa, že moje slová sú nepostačujúce. Zostávajú nám už len dve skladby, tou prvou je Ride The Everglade of Reogniroro a to je pravá Death Metalová nakladačka, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani Morbid Angel, dunivé a zlovestné riffy, ťažkosť, choré pískačky, ale ústredná melódia je dosť divná v dobrom slova zmysle, strieda sa kakofónia s hrôzou, kompozícia ich korunuje na hudobných majstrov. V poslednej Incense And Aeolian Chaos som postrehol určitú podobnosť s Nocturnus / After Death keď po dlhých prechodoch začne vokalista prúdiť tok slov, inak ale skladba nemá so spomínanými spolkami veľa spoločného. Uf, máme tu záver, STARGAZER určite zaujmú fanúšikov avantgardy v extrémnom Metale s prudkými náznakmi geniality v kompozícii a technike hrania, taktiež zaujme fans, ktorí uprednostňujú atmosféru pred zbytočnou krkolomnosťou.