SUFFERING HOUR „In Passing Ascension“, Blood Harvest, CD´17, USA

Najskôr pod názvom Compassion Dies ako progresívny Thrash Metal s dvoma demami z roku 2012, dnes ako SUFFERING HOUR s novým albumom „In Passing Ascension“ a škatuľkou Cosmic Blackened Death Metal. Ak ste sa ešte nestretli s touto šialenou americkou partiou, mali by ste rozhodne docieliť stret s nimi čo najrýchlejšie, obzvlášť keď obľubujete progresívne smerovanie, ale aj temné tendencie extrémneho Metalu ako takého. Je jasné, že hlavne Death a Black Metal hrajú hlavné husle u tejto záležitosti, miestami si pripadám akoby som počúval zhulený Demilich, alebo niečo podobné. Určite môžem pri počúvaní diela „In Passing Ascension“ napísať, že títo borci sa snažia žáner Black / Deathu posunúť zas o nejaký ten stupeň vyššie a aj oni určite patria k tým, ktorí nechcú len splynúť s davom, ale chcú sa pričiniť o postup. Ako si inak vysvetliť ich halucinácie a experimenty? Už v druhej For The Putridity of Man (prvá Insufferable Scorn je skôr niečo ako inštrumentálne intro, no už tu pocítite, že s kapelou nie je všetko v poriadku!) sú riffy tak zmutované, že mám pocit akoby som sa dostal do iného sveta kde tóny znejú inak, harmónie sa zrkadlia na stenách snov a ilúzií, a skladby predstavujú hotové portály do krajov bizarnejších než by si mohol ktokoľvek pripustiť. Kapela je extrémne variabilná čo sa týka nielen kompozície, ale aj samotného hrania riffov, účinných rytmických sekvencií a celkového prístupu k žánru. Môžem ich hudbu nazvať ako technickú? Určite, ich technické schopnosti sú vynikajúce až priam ukážkové, neznamená to však, že by kapela ulietavala len týmto smerom, skôr by som povedal, že ich technika hrania je nástrojom k dosiahnutiu ešte bizarnejších prostriedkov a výsledkov. Práve pre toto je skoro nemožné opisovať jednotlivé skladby, pretože tu sa dejú neuveriteľné veci skoro v každom riffe, nie ešte v skladbách. Ak by som to mal všetko opisovať, spotreboval by som pár strán A4 a výsledok by bol aj tak k ničomu, pretože by sa to nikomu nechcelo čítať a určite by som sa zamotal do toho celého tak, že by som z toho zošalel. SUFFERING HOUR sú určite ovplyvnení rôznymi modernejšími kapelami ako Mispryming, Svartidaudi, alebo Mgla či DSO, na druhej strane tu cítiť ovplyvnenie už spomínaných Demilich, ale aj Gorguts, Ulcerate a podobných vecí, to si ale zoberte, že sa nejdená o žiadne kopírovanie. Tieto kapely sa vyvíjajú sami o sebe a posúvajú hranice niekam do diaľav, SUFFERING HOUR síce do určitej miery znejú podobne a bez týchto ikon by sa na túto cestu zrejme nedostali, ale oni si zas vytvárajú vlastné originálne kanále, sú viac halucinační, komplexnejší, ťažko definovateľní. V jednotlivých gitarových motívoch cítiť, že IsN, čo je gitarista kapely, vynašiel vlastný spôsob predávania temnoty skrze originálne riffy a dimenzionálne postupy, slovo kozmický je teda úplne na mieste. Nie je vôbec jednoduché nie len takto hrať, ale hlavne komponovať, skladby sú pritom súdržné a kompaktné, určite nebudete mať pocit totálneho chaosu. Skladby sú ľahko napočúvateľné vďaka silným motívom a to pritom tvrdím, že to nie sú žiadne jednoduché cesty! Harmónie sú zložito vystavané, komplexne podané, ale rýchlo zapamätateľné, pritom ale narážam na bizarnosť melodiky, toto nie je ten typ melódií, ktoré sú ľahké a stráviteľné, je to niečo fantastické, čo je ťažko opísať. Verím tomu, že aj sebe lepšia a skúsená banda by ťažko spravila cover verziu nejakej skladby od SUFFERING HOUR, už len zapamätať si všetky tie polytonality a disonancie je umenie aj pre kapelu samotnú. Rozhodne môžem ich hudbu nazvať atonálnou a disharmonickou, pritom jej dokážu vštepiť tak silný odér až vám z toho príde zle, toto je umenie, toto je cesta! „In Passing Ascension“ môžem počúvať xy krát dokola a vždy ma bude rovnako desiť, ako aj fascinovať a posúvať v počúvaní ďalej, baví ma odhaľovať tie jemné detaily v kompozíciách a riffoch, vždy tu môžte hľadať nové. Na niečo takéto treba unikátnu myseľ a silný talent, niečo podobné sa podarí len máloktorej kapele. Pre niekoho možno bude ich hudba príliš technická a príliš haluzná, no verte, že po napočúvaní sa otvorí brána temnoty a pohltí vás to ani nebudete vedieť ako. Česi majú pre toto veľmi výstižné slovo „pošahanost“, môžem len krútiť hlavou kde na takéto nápady SUFFERING HOUR prišli. Som nesmierne rád, že technickosť tu nepresahuje atmosféru a formu podania, komplexnosť celého diela je strhujúca, pritom nejde o žiaden brutálny, alebo agresívny nátlak, kapela skôr pôsobí inteligentne s dôrazom pre morbídnosť a katastrofálnu disharmóniu v jemnocite. Nenachádzam jedinú skladbu ktorá by „In Passing Ascension“ pochovávala, alebo by som o nej mohol povedať, že sa sem nehodí, všetko je v súlade s disonanciou a zvrátenosťou v tom najlepšom možnom slova zmysle. Unikátny počin, možno jedna z najoriginálnejších nahrávok tohto roka, kapela určujúca smer a pritom tak šialene geniálna.