TAJE SKAL „Taje Skal“, Hexencave Productions, CD´21, CZ

Album „Taje Skal“, od záhadného spolku TAJE SKAL sa zjavil ako čistý čiarový blesk zo severnej strany na zmrákajúcej sa oblohe, keď je človek ešte nepripravený vonku v osamotenej prírode a je ďaleko preč od bydliska, civilizácie. Ten pocit blížiacej sa búrky, prírodného živlu, všade navôkol len hŕby kamenia, tajomné skaly ako svedok celej tej scenérie, ale aj husté lesy, ktoré len očakávajú ďalší dážď ako zdroj ich života. Človek však zostáva bezmocný vo svojej podstate napospas rýchlo sa blížiacim, z diaľky tlmeným, ale dunivým úderom hromu, na jednej strane mocná fascinácia, na druhej mierne obavy z totálneho zmoknutia, ochladenia, prípadne náhodného dotyku blesku. Podobné pocity môžu nepripraveného poslucháča postretnúť pri počúvaní tohto zaujímavého domáceho diela, no v porovnaní so Sator Marte, Kult Ofenzivy, alebo Triumph, Genus, je táto látka viac ohybná, melodickejšia, no rovnako málo prístupná pre bežné ucho metalistove. Áno, album je to výborný, základom sú ťahavé, ale aj pochmúrne riffy zväčša v strednom až pomalšom móde, čo môže tak trochu pripomenúť niektoré neskoršie albumy Darkthrone. Zámer je jasný, preniesť ťaživú atmosféru prírody a cez filozofiu sprostredkovať závan dávnych čias, opustených miest a myšlienok na vnútro zeme, skladby pôdy, absolútneho významu a pôvodu kamenia, skál a minerálov, živlov, energie prírody a možno podstaty existencie prírody ako takej. Ide o silne atmosférické dielo, ktoré je z môjho pohľadu určené do vhodného prostredia, teda tam, kde vznikol inšpiračný nápad niekde v ďalekej prírode. Ak sa nebudete dostatočne sústrediť na hĺbku diela a počúvate ju v ruchu veľkomesta, môže vám uniknúť jeho atmosféra, alebo ju nepochopíte správne, alebo opačne, ak sa dostatočne sústredíte na počúvanie, aj v urbanistickom prostredí vám môže v mysli vykúzliť pocit tajomna a filozofického rozmýšľania. Gitary sú celkom stlmené a podobne je to aj s melodikou. Táto neobsahuje vyslovene expresívne písanie skladieb, viac sa zameriava na samotný riff, jeho hlbšiu temnotu a balansuje skôr na mäkkej pôde trávnatého, hlineného podložia. Riffy idú vyslovene po pocite, v každom sa koncentruje množstvo vábivej energie, elektrizujúceho napätia, ale aj dramatickosti. Je tu evidentne cítiť niečo folkloristického, no nie v zmysle nejakého hopsania alebo zábavy, skôr hlbšími témami obsiahnuté, zachádzajúce do prapôvodu, archetypu. Štýlovo pritom TAJE SKAL jasne zostávajú zakorenení v Black Metalovom podhubí, niektoré tempá pôsobia viac húpavo, ale vždy skôr tajomne, ako strašidelné poskakovanie prírodných nočných tvorov na lúkach vysoko v kopcoch. Jarov vokál je doteraz najmelodickejší, viac sa snaží intonovať, no stále môžeme hovoriť o deklamačnom prednese, stále je to viac hovorené než spievané, aj keď miestami zaťahuje do melodickosti. „Taje skal“ je zastreté ako prichádzajúca pokojná noc, v ktorej sa môže odohrať niečo neobvyklé. Je mi jasné, že som tento album neopísal príliš hudobne, skôr som sa nechal uniesť pocitovou stránkou, atmosférickým vyznením. Kto má rád hlavne nórsky Black Metal z 90tych rokov na spôsob Burzum, Darkthrone, Isengard, ale aj Bathory, je celkom možné, že ho týchto osem zemitých skladieb zasiahne...