TAPHOS „Come Ethereal Somberness“, Blood Harvest, CD´18, DEN

Dánski TAPHOS sa stávajú celkom vyhľadávanou Death Metalovou kapelou v súčasnosti, taktiež si všímam, že ich koncertné aktivity naberajú na monštruóznosti a už si zahrali na kade akom zaujímavom festivale. Osobne som recenzoval ich demo z roku 2016 a oni medzi tým stihli vydať EPčko a ďalšie demo. Dnes tu TAPHOS stoja s debutom „Come Ethereal Somberness“ o ktorý sa postarali Blood Harvest. Hudobne vychádzajú z klasického Death Metalu 90tych rokov, kde by som ich prirovnal k menám ako Demigod, Morbid Angel a podobne. Akoby prepájali fínsko-americkú líniu, ale v ich prípade by som to nekategorizoval tak jednoducho. TAPHOS dokážu napísať skladby tak dobre, že sa to dá počúvať už na prvý krát bez toho, aby ste poznali čokoľvek čo pred tým vydali. Ich songwriting je prepracovaný, riffy sa neustále derú na povrch a pôsobia zaujímavo. Do určitej miery by som ich zrovnal so súčasnými kapelami ako Degial, Necrovation a podobne. Ich Death Metal je sčernalý, nie však až do takej miery aby som mohol priamo hovoriť o Death / Black Metale, ale tá čierna myšlienka a zlo tam proste sú. Skladby sú dosť variabilné a členité, stále sa niečo deje, ale nie zámerne aby poslucháča nenudili. Majú v sebe dosť odlišný kompozičný talent ako bežné Death Metalové súbory, ktoré sa stoj čo stoj snažia držať ortodoxnosti a skladby sa na seba podobajú tak, že niekedy nerozoznáte jednu od druhej. TAPHOS sa pohrávajú so strašidelnými líniami harmónií, pokúšajú sa stále hľadať a cestovať v kompozícii. Stále sa niečo odohráva, akoby ste sledovali nejaký strašidelný neznámy film, ktorý vás priková ku stoličke a vy neviete od tých šialeností odtrhnúť zrak, pritom všade okolo vás panuje úplná tma. Práve tento typ kapiel z môjho pohľadu môže ponúknuť do Death Metalu niečo zaujímavejšie a kreatívnejšie než len tuctové uctievanie legiend. Skladby sú od seba rozličné, no vnútorne si zachovávajú určité jadro a podstatu, aby stále zneli ako nechutná Death Metalová obluda. Používajú pochmúrnu melodiku akou sa kedysi oháňali Convulse, Abhorrence, či Purtenance. Vyslovene si vychutnávajú morbídne riffy a celkovú monštruóznu atmosféru okolo nej. Vôbec tu neregistrujem klišé a typické Death Metalové riffy, ktoré počuť dnes už pomaly z každej novej nahrávky. Práve v tom spočíva kúzlo týchto Dánov, ich podstata tkvie v dobre spracovaných riffoch, skvelej kompozícii, už spomínanej variabilite, odlišnému prístupu, strašidelnej atmosfére. Nič neženú nasilu dopredu, sú prirodzení a pritom tak pútaví pre moje uši. Nepokúšajú brutalitu až na hranicu únosnosti, nesnažia sa za každú cenu držať úroveň temp na maximálnu mieru, práve naopak, všetko robia s čistým presvedčením a Death Metalovou chladnou hlavou. Tak ako mi dnes väčšina DM kapiel príde už len ako retro odkaz a len staré bandy boli úprimné a čisté, presne toto cítim u TAPHOS. Akoby sa zjavili z ranných 90tych rokov, ale v tej originalite, ktorú mali vtedajšie kapely prirodzene v sebe. Každé počúvanie si vyslovene užívam, prenáša ma úplne mimo našu realitu a zimomriavky na mojich rukách sú správnym dôkazom, že všetko „chemicky“ funguje. Toto platí aj pre akustickú inštrumentálku Dysfori, alebo poslednú Obitum, ktoré tu svietia ako majáky v mori, no koncepčne zaujímavo dolaďujú bohapustú a masívnu atmosféru diela. Znova oceňujem vokalistov prínos, ktorý taktiež v rukách drží aj basovú kotvu. Jeho vokál je zosobnením bezhlavého šialenstva a pripomína mi niečo zo starej školy, snáď Utumno, alebo niečo z tejto sorty kapiel. Jeho vokál je zrozumiteľný, nie však vyslovene Death Metalovo orientovaný, má v sebe aj určitý Black Metalový feeling, ktorý ale nasilu nevyťahuje dopredu. Album „Come Ethereal Somberness “ neobsahuje vyslovene nejaké petelice ktoré by zatieňovali ostatné skladby, všetko je v jednotnom súlade a pritom tak dramatické, členité a hrôzyplné! Čerešničkou na torte pri mnohých takýchto kapelách býva umenie v gitarových sólach. Nie len ich dobre zahrať technicky a kompozične, ale aby aj dobre sedeli pocitovo do danej hudby, to im ide absolútne od ruky. Bezchybne zvládnuté, po všetkých stránkach ucelené a vkusné s temnou dávkou obskúrneho nadania. Konečne počujem Death Metalovú nahrávku z týchto dní, ktorá ma fakt udivuje a zároveň ubezpečuje, že stále môže vzniknúť album tak vysokých kvalít.