TAROT „Reflections“, Heavy Chains Records, CD´16, AUS

Po viacerých demách a EPčkách sú tu TAROT s ich debutovým albumom „Reflections“. TAROT je kapela z Austrálie, ktorú tvorí trio The Hermit (vokál, gitary, organ, klávesy), The Hierophant (basa) a The Magician (bicie. Kapela vznikla v roku 2011 v Hobarte, Tasmania. Trio sa orientuje na okultný Hard Rock / Heavy Metal ovplyvnený viacerými veličinami žánru, niekde od Led Zeppelin, Deep Purple, Rainbow, Uriah Heep, ale je tu počuť aj folkový presah napr. Jethro Tull či okultných Coven, alebo metalovejších Iron Maiden. Samozrejme kapela hrá ten svoj štýl o niečo modernejšie, ale je počuť, že sa snažia týmto starým majstrom prispôsobiť ako zvukom, tak využitým starých kláves, organom a intímnou atmosférou, ale aj umeleckým vykreslením temnoty. Ich hudba je, povedal by som, taká tichšia a pokojnejšia, vokál nie je ukričaný, skôr je prispôsobený pokojnejším gitarám a staromódnym klávesom. Kapela nepoužíva príliš rýchlosti v tempách, drží sa skôr uhladenej strednosti až pomalosti, miestami akoby zachádzali do pôvodného Doomu na spôsob Black Sabbath. Skladby sú napísané celkom obratne, hlavne prvá vec Autumn Conjuration zapôsobí silnými gitarovými motívmi, ktoré sú doprevádzané flautou, čo pripomína už spomínaný Jethro Tull. Ich hudba sa dobre bude vynímať na podvečerné alebo nočné počúvanie, bez problémov aj ako relax pri sviečkach, navodí zvláštnu atmosféru a viem si to predstaviť aj ku čítaniu zaujímavej knihy. Všetko je tu premyslené do posledného detailu, basové linky kráčajú pokorne povedľa hlbokých riffov a bicie tvoria snáď najhlučnejšiu a najdynamickejšiu časť nahrávky. Album počíta sedem skladieb na ploche niečo pod 35 minút. Album je silne melodický, ale melodika nie je určite nijako lepkavá, je to ten druh melodiky, ktorý sa dá kedykoľvek počúvať a neotravuje, skôr prekvapí a povznesie. Aranže sú dobre vystavané a skladby tak pôsobia košato a rozmanito, flautu nachádzam aj v titulnej Reflections, kde kontrastuje na pozadí akustických gitár. Určite nie je jednoduché zložiť takýto druh hudby, na to musí človek asi mentálne dospieť a hlavne musí mať napočúvané klasiky žánru. Spomínaná Reflection je vlastne inštrumentálkou rozdeľujúcou album na dve polky. Jednou z najzaujímavejších skladieb je hneď po nej nasledujúca Mountain Throne. Má výrazný riff so starým feelingom Uriah Heep, refrén sa postupne zahryzáva do duše a Rockové sóla všetko okorenia tými pravými farbami. Hudba TAROT je viac Hrad Rock ako Heavy Metal, ak Heavy, tak ten najpôvodnejší bez zbytočnej divokosti. „Reflections“ má zvláštne temné pozadie, nie je to hudba, ktorá by chcela šokovať, alebo prvoplánovo ohúriť, je to akási cesta, ktorú si musí každý prešliapať sám a až potom pochopí, precíti jadro podstaty. Na mňa album pôsobí príjemne až magicky, ako celok sa tvári vážne, dramaticky, dokonca aj v tých folkovejších častiach tu nepreráža žiadna veselosť alebo niečo zábavné. Celkom ťažko sa takýto druh hudby pre mňa aj opisuje, je to hudba hlavne o pocitoch a atmosfére. Určite budem kapelu sledovať aj ďalej a som zvedavý na ich ďalší materiál.