THE DOOMSDAY KINGDOM „The Doomsday Kingdom“, Nuclear Blast, CD´17, SWE

Meno Leif Edling bude určite známe niektorým fanúšikom klasického Doom Metalu, tento chlap a mimochodom aj basgitarista a hlavný mozog Candlemass v jednej osobe je skvelý skladateľ, ale aj hudobník. Určite ste jeho meno postrehli aj v jeho ďalších projektoch ako Krux, Abstrakt Algebra a pred pár rokmi založil ďalšiu kapelu Avatarium, pričom zakotvili u Nuclear Blast. Leif ale postupne v týchto aktivitách akosi stráca zmysel a prestáva s nimi spolupracovať, dokonca aj s Candlemass to začína vyzerať zle, kapela síce funguje, no podľa niektorých vyjadrení už nemajú nikdy nahrať ďalší materiál. Tu ale Leif prichádza na scénu s úplne novým menom THE DOOMSDAY KINGDOM s ktorými zatiaľ nahrali len demo „Never Machine Dead EP“ z roku 2016 a taktiež singel s podobným názvom „Never Machine“. Musím priznať, že v tejto dobe som ešte o kapele netušil, až keď vychádza nový debutový album „The Doomsday Kingdom“ taktiež pod labelom Nuclear Blast. Čo ale ukrýva tajomný názov THE DOOMSDAY KINGDOM? Už z názvu je tak trochu jasné, že by mohlo ísť o tradičný Doom Metal s presahmi do Heavy Metalu, niečo na spôsob Candlemass, áno, trefa do čierneho. Po prvých vypočutiach mi nahrávka až tak nesadla a to aj keď som začal spoznávať hlavné ústredné melódie, samozrejme tie boli premakané, ale stále mi tu niečo chýbalo. Neskôr som však nahrávku spoznal viac do hĺbky a všetko akoby sa usadilo a ustálilo, čím som šiel ďalej, tým ma „The Doomsday Kingdom“ začal baviť viac. Už úvodná Silent Kingdom je vypalovačka aká sa na začiatok albumu hodí, epické pasáže, vynikajúce refrény, dobre naštartovaná rytmika, a hlavne zaujímavý vokál Niklasa Stalvinda. Je tu dobrý skladateľský rukopis a hutnosť riffov, mágia ktorá si hovorí hudba. Ďalšia Never Machine pochádza zo spomínaného dema, basa pumpuje strašidelné hlboké ťahavé tóny, gitary sú ešte ťažšie a refrén mi vyrazil dych, toto je naozaj podarené. Pravý nefalšovaný Doom Metal s výrazným gitarovým motívom, kompozične značne členité, je tu priestor aj pre komplexnejšie pasáže, Heavy Metalové sóla, hĺbavejšie prepracovanie, spomalenejšie nálady, ale aj hutnosť a dravosť s nebývalou silou. Takto by sa dalo pokračovať ďalej, napr. nasledujúca A Spoonful of Darkness, ťažké riffy otvárajú túto kroniku a keď Niklas dá svoje Spoonful of Darkness hneď viete, že ide o ďalšiu podarenú vec a to nie len základným refrénom, ale aj ostatnými vnútornými pnutiami kompozície, ale aj výbornými vokálnymi výkonmi, dlhými sólami a ten základný gitarový riff je aj svieži, ale aj klasicky staro školský zároveň. Akoby Leif chytil druhý dych po tom čo sa dal dokopy zo svojich depresií, zrejme ich všetky chytil za pačesy a vkomponoval ich do tohto šialeného projektu, vôbec tu nenachádzam nejaké slabé miesta, stále sa niečo deje, hudba ide dopredu. Spomeniem snáď ešte jedinú inštrumentálku See You Tomorrow zahranú na akustických gitarách, klavíri s podmanivým klávesovým podmazom, alebo ďalšiu 7 minútovú parádičku The Spectre, kde sa prvý krát ukazujú aj psychadelické návaly starých kláves a niektoré valivé riffy mi pripomínajú až nálady bojových Bolt Thrower! V strede tejto dlhšej kompozície určite prekvapí progresívne klávesové sólo, mimochodom veľmi podarené, až skladba zapadne zas do Doom Metalového suterénu, bravo! Posledná skladba The God Particle atakuje až 10 minútovú hranicu. „The Doomsday Kingdom“ je pre mňa pravým Heavy Doom Metalom tak ako ho mám rád a ako ho definovali pôvodné Doom Metalové ikony, spolu s Dread Sovereign najlepšie nahrávky tohto roka v tomto skazenom žánri.