Absolútne netuším ako mám ku THEM pristupovať, King Diamond je moja obrovská srdcovka už od začiatku 90tych rokov, kedy som na kazetách počúval „Them“ a „Conspiracy“ do zodratia pásky a dodnes mám z tohto hudobníka čisté zimomriavky. Keď tu náhle sa zjaví kapela, ktorá nielen že kopíruje Kingove postupy, harmónie, nálady, atmosféru, ale ešte pridáva kus vlastnej invencie a novinka „Sweet Hollow“ znie snáď ešte o kvapku lepšie ako posledné Kingove albumy. Hm, na jednej strane chápem THEM ako poctu pre túto kultovú kapelu, na druhú stranu je to predsa len kopírka a svoj štýl vytvorili na niekom inom. Osobne si myslím, že radšej mohli zostať len tribute kapelou a nechať vlastnú tvorbu tak, lenže keby to nespravili, nikdy by sme nepočuli skladby ako Forever Burns, Ghost In The Graveyard, Dead of Night, The Crimson Corpse a podobne. Kapela je zostavená zo zaujímavých členov čo som spomínal už v predošlej recenzii na ich EP „Fear Them“. King už dávnejšie neznie tak ako v 80tych a 90tych rokoch, kedy u neho prevládali silné technické a tvrdé riffy, povedal by som, že neskôr sa stal King prioritou, teda jeho vokály, huba tvorí už len akýsi „podklad“ k vokálom a temným príbehom, aj keď nemožno to brať zas doslova. Samozrejme aj na nových albumoch sú riffy mohutné, temné, ale keď si to porovnám so starou tvorbou, je to asi o 50% slabšie. Práve THEM vychádzajú hlavne zo staršej tvorby Kinga, riffy sú technické, monumentálne, prepracované, melodické, strašidelné. Vrstvenie oboch gitár je na vysokej úrovni, kompozícia je ich silná stránka, dokážu prepojiť atmosféru s Metalovou tvrdosťou a znejú pritom ako konzervatoristi. Navyše THEM pridávajú aj svoju pečať, nie všetko je len o kopírovaní, aj keď bez tejto legendy by THEM nikdy nevznikli a nikdy by možno nehrali takúto hudbu. Zaujímavou otázkou by možno bolo, ako by znel „Sweet Hollow“ ak by ho naspieval sám maestro, odpoveď je jednoduchá, veľmi podobne. Troy Norr z Coldsteel predvádza skoro to isté, čo King, niektoré vokály sú tak podobné, až z toho mrazí, hlavne v refrénoch a rôznych atmosférických spevoch, taktiež v polo šepotoch, rôznych zlomyseľných smiechoch a ďalších pre Kinga typických vokálnych variáciách. Troy ale občas používa aj „svoj“ vokál, ktorý je od Kinga mierne odlišný a to v pomere presne takom istom, ako v hudbe, kde ani hudba nie je 100% kopírkou ako som už spomínal. Skladby majú neuveriteľnú silu, vokálne linky režú do zaujímavých gitarových liniek, basa je ovládaná bravúrne a bicie taktiež nezostávajú v tieni ostatných inštrumentalistov. Ak mám ale porovnať Kevina napr. s Mikkey Dee, tak tu nie je šanca sa starému bubeníckemu šialencovi rovnať. Obaja gitaristi Markusovia majú priam až profesorsky naštudované geniálne harmónie Andyho LaRacque a z neho všetko čerpajú, využívajú, dopĺňajú, posúvajú ďalej. Ako v nosných riffoch, tak vo vyhrávkach a sólach samotných, dokážu vystrúhať totožnú atmosféru tak akoby to bol nový Kingov album. Melodika je taktiež Kingovi podobná na 90%, dramatické, strašidelné, melancholické, epické, temné. Napriek všetkým týmto pozitívam, ktoré THEM nepochybne majú, sú pre mňa aj tak posledné albumy Kinga hodnotnejšie a autentickejšie, neviem sa stále zbaviť pocitu druhotnej kapely. Teraz už len môžeme čakať kedy sa vynorí druhý Judas Priest, Manowar, Mercyful Fate, Iron Maiden, Saxon a podobne. Inšpirácia je super vec, ale kopírovanie tak trochu zhadzuje hudobníkov nech to robia akokoľvek dobre aj keď spolupracujú s členmi kopírovaného súboru. „Sweet Hollow“ beriem skôr ako takú oddychovku pred ďalším radovým albumom King Diamonda.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
THEM „Sweet Hollow“, Empire Records, CD´16, INT


12/54:12/ 8                                            Mortuary


https://them6.bandcamp.com