Je super, že ešte mnoho metalových osobností aj keď zostarlo, stále produkujú hudbu, nie všetci už robia tak kvalitné veci ako v 80tych či 90tych rokoch, no stále držia vlajku vysoko a často dajú na prdel aj mnohým mladým hudobníkom, ktorými lomcuje entuziazmus alebo dravosť. Pri počúvaní tohto albumu „Melana Chasmata“ ma napadajú skvelý hudobníci, ktorí ovplyvnili Metal ako málokto, Quorthon, King Diamond, Tom Araya, Cronos a podobne, samozrejme nesmiem zabudnúť na čiernu dušu Thomasa Gabriela Fischera, ktorý pôsobil v silných kapelách Hellhammer a Celtic Frost a dnes drží v rukách opraty ďalšej beštie TRIPTYKON. Na začiatok priznávam, že ich prvý zásah „Eparistera Daimones“ som nikdy nepočul, nejakým spôsobom to preplávalo okolo mňa a keď vyšla novinka „Melana Chasmata“, povedal som si, že to skúsim a uvidíme. Nerozhodoval som sa na základe žiadnej recenzie či rozhovoru, prišlo to akosi samo nenútene. Teraz môžem povedať, že vôbec nebanujem, že som sa do tohto výtvoru pustil, s albumom som strávil pár temných nocí, myslím, že som ho nikdy cez deň ani nepočúval a snáď to takto malo byť. Druhý album od TRIPTYKON mi zrejme bude vždy pripomínať noc a temnotu, presne taký album aj je, nočne výnimočný a tragicky temný. Hudba tohto telesa je postavená na celkom jednoduchej báze, riffy sú buď pomaly sekané, alebo púšťané, samozrejme nájdu sa tu aj iné spôsoby, ale dominujú hlavne tieto dve varianty. Platí tu preto to staré známe, v jednoduchosti je sila, nie každý dokáže vytvoriť pomocou jednoduchosti tak silné skladby, tak temné skladby, tak atmosférické! Atmosféra je to prvoradé čo vám udrie do hlavy, vznáša sa nad vami, obklopuje vás, pohlcuje a dráždi, a to prosím pekne bez nejakých špeciálnych nástrojov, syntezátorov, intier, len dve gitary, basa, bicie a charizmatické vokály Thomasa. Práve jeho rukopis robí tento album tak silný, nechal riffy preniknúť svojim čiernym vnútrom a pretavil ich v osobitú hudbu na ktorú budeme ešte dlho spomínať. Jediné tri slová, ktoré silne charakterizujú „Melana Chasmata“ sú pomaly, ťažko a temne, neustále mám tieto slová na mysli, aj keď občas poriadne zrýchlia ako napr. v Breathing, aj tak to neprekryjú. Ich hudbu by som označil ako typický Dark Metal, jasne tu vycítite vplyvy Black, Death alebo Doom Metalu, ale ani jeden z týchto žánrov tu nie je tak kryštalický, že by sa dalo povedať, táto pasáž je ako Immortal, Obituary, alebo Paradise Lost. Oni si proste len hrajú tú svoju zvláštnu hudbu, ktorá je strašne prirodzená, prirodzene plynie ako čas, voda alebo vesmírny cyklus, krásnym príkladom je napr. klipovka Aurorae, tak jednoduché, temné a charizmatické, nemám dôvod čokoľvek kritizovať aj keď tam možno zacítiť podobnosti s Tiamat. Album odporúčam počúvať skoro ako relaxačnú hudbu, netreba pri nej vôbec rozmýšľať, len sa nechajte unášať prúdom podivných tónov a vábivých melódii, ktoré akoby prichádzali z veľkej diaľky a keď prejdú okolo vás, znova putujú do iných  neznámych diaľav. Najlepšie na tom je, že všetky skladby sú prudko chytľavé, neotravujú a rozhodne tu necítim v tom prvoplánovosť, Tom dobre vie ako narábať s melodikou obalenou v temnote. Veľa robí aj jeho typický vokál z ktorého priam srší osobnosť, nebudete mať pochybnosti o tom čo spieva, niekedy mi až príde, že celú hudbu postavil k svojmu vokálu, je to dobrá a účinná symbióza, ktorá musí spolu koexistovať. Je úplne zbytočné písať čokoľvek viac k tomuto albumu, najlepšie spravíte, keď si v lete pustíte do slúchadiel „Melana Chasmata“, ľahnete si na osamotenú lúku a budete sa pozerať na hviezdnu oblohu, myšlienky o existencii, smrti a temnote prídu sami.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
TRIPTYKON „Melana Chasmata“, Century Media, CD´14, SWI


9/67:24/  9,25                                              Mortuary


http://triptykon.net/