TUJAROT „Existencialista“, Iron Bonehead Productions, LP´18, SK

O mene TUJAROT sa v našich končinách hovorí len veľmi málo. Traja členovia kapely pochádzajúci z iných kapiel ako Atanas, Glaurung, Nocturn, Surt, alebo 777 Babalon dali dokopy zvláštne pomenovanú, ale aj podivne hudobne znejúcu akvizíciu TUJAROT. Doteraz vydali dve EPčka „Cult ov Aether“ ´14 a „Nolite Timere Tenebrarum Amplexus Amplectentur“ ´15. Po kompilácii „...Artis Obscura“, ktorá vyšla na MC v počte 66 kusov pod portugalskými Altare Productions, sa dopracovali k debutovému albumu „Existencialista“ skladajúcemu sa z troch diskov pod vlastným nákladom v obmedzenom počte 39 kópií z roku 2017. Našťastie dnes sa Iron Bonehead postarali o znovu vydanie a to rovno na LP nosičoch! Takto stratilo pôvodné nízko nákladové vydanie svoju jedinečnosť a tajomnosť, kto sa môže pochváliť že má „Existencialistu“ v pôvodnom 3 diskovom prevedení? Kto nie, ten si už ľahko dohľadá nové vydanie od IBP. Zaujímavé je, že o TUJAROT sa už v zahraničí bežne píše, samozrejme je tomu dosť na príčine nové vydanie cez IBP, no na Slovensku po tejto nahrávke neštekol ani pes, nikde žiadne špeciálne zmienky, recenzie, nič. Celú kolekciu otvára stopa Uranos, kde už v úvode je naznačená ústredná melódia z akustickej gitary a tá sa postupne premení na elektrizujúci zvuk a vzniká tak zaujímavá harmonická koláž prestupujúca do tremolo riffov s rýchlym postupom. Tu je melodika celkom harmonická, aj keď niektoré prechodné riffy vykazujú disharmonickejší prístup. Celkom ťažko veriť, že toto pochádza od slovenskej kapely, TUJAROT nie len že nadviazali na zaujímavé a kreatívne spolky zo sveta, ale svoj štýl prehlbujú a inovujú vlastným spôsobom. O úplnú originalitu samozrejme nejde, no vlastná invencia je rozhodne prítomná a cítiť ich vlastnú auru a žiaru. Skladba časom prechádza do pomalšieho módu kde je vytvorená ďalšia a nová harmonická línia riffov, ktorá sa neskôr znova zrýchli. Musím vzdať hold bicmanovi M., pretože jeho štýl bubnovania sa dosť vymyká od toho čo sa stváralo, alebo stvára na súčasnej domácej scéne. Má zaujímavý spôsob hry s častým využívaným výrazných prechodov, ktoré sú osobitne ozvučené inou farbou zvuku ako klasický rytmičák a kopáky. Vokály sú zvládnuté bravúrne, použité sú rôzne druhy mŕtvolne kvíliaceho rykotu, mátožné hlbšie polohy, alebo desivé schizofrenické výkriky. Zrozumiteľnosť textov je na bode mrazu, proste ak nemáte k dispozícii texty, je veľmi ťažké kontrolovať text, no má to svoju tajomnosť a myslím, že v tomto im šlo o čistý zámer. Druhá stopa Hesperidské nymfy má podobnú časomieru ako predošlá, čiže tesne cez 11 minút. Začiatok je celkom zrozumiteľný v harmónii, no vnútro riffu je hlboké a klávesový doprovod dotvára mystickú myšlienku a ešte viac prehlbuje úvod. TUJAROT umne prepájajú starú, alebo teda druhú vlnu so súčasnou a zároveň pridávajú vlastnú hodnotu, skladba zaujímavo kulminuje po mnohých stránkach. Kompozičný tok je ako mystická rieka, kde tu sa príjemne pokojne spomalí a inokedy sa dravo rozprúdi do divokých perejí, alebo hlbokých vodopádov. Melodika je zvláštna akoby zavádzajúca zámerne a poslucháča posiela do nebezpečenstva na ktoré nemusí byť priamo pripravený. Ich štýl hudby sa dá charakterizovať ako atmosférický okultný Black Metal s Doomovými presahmi, ale aj experimentom, no nie prvoplánovým. Predovšetkým sa držia čierneho remesla. Posledným štádiom nahrávky je skladba Dryáda, ktorá dosahuje takmer 14 minút hracieho času. V tejto skladbe najviac presakuje modernosť a invencia prístupu k Black Metalu, riffy sú hnané o poznanie dostratena a strašidelnosti. Okúzľujúce harmónie akosi často skĺzavajú až do atonálnych polôh a dávkujú tak ešte impozantnejšie hlbočiny šialených jám temnoty. Priznám sa, že táto skladba ma zaujala zo všetkých troch najviac, melodika je viac pokrútená vo svojej chorobnej prirodzenosti a jej dravé úskalia ponúkajú silne atmosférické javy. Skladba je ešte v prvej polke predelená ambinetným úletom, ktorý mi tak trochu pripomína 777 Babalon, toto vás prenesie zas do iných mentálnych obrazcov akoby ste sa prebudili v sne a nevedeli nájsť niť skutočného vnímania. Po dlhšom tripe sa gitara začne objímať s psychadelickými víziami až Rockovo ladenými riffmi, no nakoniec sa všetko rozpletie do Black Metalového tremolového trýznenia a už v tej melodike cítiť nával emócií a finále. „Existencialista“ je zaujímavým a kreatívnym prínosom pre domácu BM scénu, myslím si, že rozhodne zasiahne aj do niektorých topiek o najlepší BM album roka, výborné!