Funeral Doom už dávnejšie u mňa nepatrí medzi preferovanejšie žánre ako kedysi, občas si niečo vypočujem, ale hlavne totálne legendy z tohto žánru, pre mňa sú neprekonateľní Disembowelment (aj keď otázkou je, či je to čistý Funeral Doom), taktiež Evoken, Catacombs, starý Ahab, Comatose Vigil, experimentálny Esoteric, Thergothon. Medzi tieto kapely určite radím aj TYRANNY z Fínska, ktorých debut „Tides of Awakening“ určite možno radiť medzi piliere žánru. Tento rok vyšli hlavne štyri zásadné albumy v tomto pochmúrnom žánri, od Skepticism, Shape of Dispear, cez Ahab až po mnou recenzovaný titul. Prvé dva menované šli totálne mimo mňa, nemám rád tieto preumelkované a precítené smútočné akty, plné zúfalstva a plaču. Taktiež Bell Witch vydali tento rok album, na ktorý si ešte posvietim. Práve TYRANNY je pre mňa výborná vízia žánru kde nesmie chýbať valiaca sa temnota, zlo a morbídnosť, to mi u dvoch spomínaných veličín chýba a preto mi ich hudba ani neprejde sluchovodmi. Ak niekto tvrdí, že v TYRANNY nepočuje zlo a temnotu, zrejme má úplne iné vnímanie týchto vecí a mal by si kúpiť nejakú kyticu pri ktorej bude po nociach vyplakávať a smútiť v romantickom duchu.
Konečne som sa dostal po dlhom čase k Funeral Doomu, ktorý má úplne iný a hrozivejší rozmer, kde nechýba tá šialená hrozba neznáma, mystiky a strašidelného dunenia z diaľav dávnoveku. Aj keď „Aeons In Tectonic Interment“ neprináša na polia pohrebu nič extra nové (kto tvrdí, že tento žáner má byť progresívny alebo novátorský??? Myslím, že je tu všetko dosť obmedzené (konzervatívne) a prílišným experimentovaním sa z tohto žánru vymaňuje podstata.), kapela vytvára dusnú atmosféru. Už v prvej skladbe Sunless Deluge sa začínajú ozývať divné kvíliace gitary, ktoré pripomínajú vekovité Sirény vábiace námorníkov ku skalám v hmlovom počasí. V pozadí hučia tajomné zbory prinášajúce ezoterické chvenie, celkove povaha tejto skladby balansuje na hrane príšernej desivosti, naliehavej tajomnosti a koncentrovaného zla, ktorého kontúry sa nejasne rysujú kdesi na obzoroch zajtrajška. Skladba má samozrejme monotónny charakter, no kompozične sa dobre vyvíja pomalou skazou až vyvrcholí otvorením konca. Príde mi to akoby sa otvorila dimenzionálna brána a vpustila z vonku niečo príšerného do našej upadajúcej reality. Dvojka A Voice Given Unto Ruin je rytmickejšie trochu dynamickejšia, no stále tu máme plaziaci sa mýtus po nočnej a chladnej púšti, kde panuje všadeprítomná smrť. Veľmi dôležitú úlohu v hudbe TYRANNY majú klávesy, zväčša vytvárajú megalomanský hrozivý priestor kontrastujúci gitarovým hradbám a dodávajú tejto monotónnej hudbe viac komplexnosti a hĺbky. V tejto skladbe sa uprostred deja ozývajú desivé slová od šialeného kňaza, ktorý ale nevelebí žiadne kresťanské tradície, jeho slová smerujú k neznámym božstvám kamsi do hĺbok vesmíru, čo bude mať dosť zásadný vplyv na ďalšie smerovanie ľudstva. Oceňujem, že okrem základných gitarových liniek tu prebýva aj omamné a Zlé vrstvenie vyhrávok až sól, naskakujú mi z nich zimomriavky. Harmonicky sa prenášame do monumentálnych rozmerov, akoby sa tu stretal svet pozemský a nezemský, cítiť majestátnosť obrovských veľhôr, na ktorých po nociach horia údesné plamene. Za jednu z najlepších skladieb považujem trojku Preparation of A Vessel. V úplnej pomalosti sa tvoria zaujímavé melódie, majú celkom rýchle klesajúce a stúpajúce harmónie, do toho sa montujú akési podivné industriálne zvuky, v pozadí počuť hulákajúcu smrť v podobe extra hlbokých rituálnych vokálov a tá rozmernosť celej hudby je nezmerateľná. Pri celkovom počúvaní „Aeons In Tectonic Interment“ mám neustály pocit, akoby sa okolo mňa rozliehal nekonečný priestor plný najčernejšej tmy a mŕtveho chladu. Aj dve posledné skladby The Stygian Enclave a Bells of Black Basillica posúvajú toto dielo do úžasnej tmy, kde sa stráca akákoľvek nádej na čo i len záblesk svetla.
Parádna porcia poctivého Funeral Doomu v jeho najzákladnejších tradíciách, ak by takto znelo viac dnešných albumov, určite by som sa podobným kapelám viac venoval. Moja kritika by šla len ku prevedeniu obalu, síce námet je zaujímavý a k hudbe TYRANNY sa hodiaci, ale po technickej stránke to mohlo byť spravené o niečo lepšie. Nič to však nemení na tom, že pre mňa je TYRANNY jednoznačným favoritom v týchto ohavných teritóriách, kde už málo čo je také, aké bývalo.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
TYRANNY „Aeons In Tectonic Interment“, Dark Descent Records, CD´15, FIN


5/51:08/ 9                                            Mortuary


www.facebook.com/tyrannyfuneraldoom