TYRANT´S BLOOD „Into The Kingdom of Graves“, Invictus Productions, CD´13, CAN
Kanadský TYRANT´S BLOOD a ich starý Death / Black / Thrash, že by tu niečo zaváňalo Blasphemy? Samozrejme, Marco Banco tam pôsobil v období oboch albumov, čiže najkultovejšej ére, vokalista Brain Langley zas účinkoval v ďalšej kultovej kapele Infernal Majesty, teda kvalita na pohľadanie. Doteraz som TB príliš neregistroval, ale s príchodom novinky „Into The Kingdom of Graves“ upútali moju pozornosť reklamy a už sa album usídlil v mojej hlave. Asi nikto nebude na pochybách, že táto kapela je ako striekanie vody z hasičskej hadice priamo do tváre, samozrejme na plný výkon. Kapela sa s ničím nepára a predvádza brutálny úder s čo najväčšou silou a mohutnosťou. Idú priamo na vec bez zbytočného chodenia okolo jedovatej kaše, extrémne rýchle bicie udávajú tempo celej nahrávke, Matt Blood mláti do svojej sady hlava nehlava, samozrejme nemyslím tým chaoticky, mám na mysli silnú intenzitu. Jeho hra je násilná a silová, zväčša strieda niekoľko druhov klepačiek, často využíva hlučnosť činel na zahusťovanie a vytváranie teroru. Gitarovo je to celkom slušne poňaté, aj keď ich hudba obsahuje prvky War Metalu, s úplným primitivizmom sa tu nestretnete, povedal by som, že riffy sú celkom technické a zložité. Netreba však za tým hľadať obyčajnú progresivitu v pravom slova zmysle, skôr hrajú dosť krkolomné a komplexné melódie, niečo podobné sa vyskytuje po gitarovej stránke napr. aj u Internal Suffering. Zasekávanie a sekanie sa nachádzajú v každej skladbe, taktiež bizarné gitarové stoptimei a rôzne predohry či vyhrávky, no všetko je to zabalené do nepríčetnej besniacej búrky bez zľutovania. Samotná melodika, ktorú tvorí práve Marco, je pre väčšinu ľudí nestráviteľná a nepochopiteľná, príliš časté lámanie tónov, prudké zmeny a pokrútenie sú charakteristikou „Into The Kingdom of Graves“. Páčia sa mi obzvlášť stoptimei, kedy vypadne celá rytmika a samotná gitara začne písať dravú linku do ktorej sa behom chvíle vložia všetky ostatné nástroje, takýchto parádičiek tu nájdete vcelku dosť. Skladby samozrejme pôsobia monštrózne a za 90% sa na seba podobajú, celkove z toho vzniká vojnovo teroristická masakra, aj keď napr. oproti takým Demonomancy sú o čosi melodickejší a stráviteľnejší, ale skladby sú zas viac chytľavejšie a silnejšie čo dodáva albumu väčšiu silu. Chlapi sa určite musia poriadne obracať na živých vystúpeniach, všetci šlapú na plné obrátky a myslím, že ak by sa tá energia dala určitým spôsobom zachytiť, pre Vancouver by mali zadarmo elektrickú energiu na dobrých pár rokov. Album určite nestrávia ľudia čakajúci od nahrávky výrazné harmónie a klasické rytmické postupy, na to je TB príliš besná a divoká partia, kontrolovaný chaos sa tu snúbi s nekontrolovateľným hlukom a neľudskou brutalitou. Na celej tejto atrocite má svoj podiel aj Vinnie Borden za mikrofónom, ten sa musí počas spevu skrúcať v agónii, hroziť päsťami a krčné žily musí určite kvalitne napínať. Pôsobivé démonické reptanie, hysterické záchvaty revu a celkového jeho besnenia plne kontrastujú k celej produkcii. Zvuk nahrávky je priamočiary ale rozhodne má v sebe kus nečistoty a extrémneho riešenia, myslím, že už len ten zvuk odradí veľa fanúšikov, ale k TB sa presne toto hodí. Takže ak máte radi úplný extrém, rýchlosť a burácanie starého Metalu, tento album si nájdite. Ešte musím vzdať hold prekrásnemu obalu, ani nemusím pripomínať, že pri pohľade naň sa zhmotňuje zároveň aj hudobná náplň.
10/45:12/ 8,5 Mortuary
http://www.reverbnation.com/tyrantsblood
Kanadský TYRANT´S BLOOD a ich starý Death / Black / Thrash, že by tu niečo zaváňalo Blasphemy? Samozrejme, Marco Banco tam pôsobil v období oboch albumov, čiže najkultovejšej ére, vokalista Brain Langley zas účinkoval v ďalšej kultovej kapele Infernal Majesty, teda kvalita na pohľadanie. Doteraz som TB príliš neregistroval, ale s príchodom novinky „Into The Kingdom of Graves“ upútali moju pozornosť reklamy a už sa album usídlil v mojej hlave. Asi nikto nebude na pochybách, že táto kapela je ako striekanie vody z hasičskej hadice priamo do tváre, samozrejme na plný výkon. Kapela sa s ničím nepára a predvádza brutálny úder s čo najväčšou silou a mohutnosťou. Idú priamo na vec bez zbytočného chodenia okolo jedovatej kaše, extrémne rýchle bicie udávajú tempo celej nahrávke, Matt Blood mláti do svojej sady hlava nehlava, samozrejme nemyslím tým chaoticky, mám na mysli silnú intenzitu. Jeho hra je násilná a silová, zväčša strieda niekoľko druhov klepačiek, často využíva hlučnosť činel na zahusťovanie a vytváranie teroru. Gitarovo je to celkom slušne poňaté, aj keď ich hudba obsahuje prvky War Metalu, s úplným primitivizmom sa tu nestretnete, povedal by som, že riffy sú celkom technické a zložité. Netreba však za tým hľadať obyčajnú progresivitu v pravom slova zmysle, skôr hrajú dosť krkolomné a komplexné melódie, niečo podobné sa vyskytuje po gitarovej stránke napr. aj u Internal Suffering. Zasekávanie a sekanie sa nachádzajú v každej skladbe, taktiež bizarné gitarové stoptimei a rôzne predohry či vyhrávky, no všetko je to zabalené do nepríčetnej besniacej búrky bez zľutovania. Samotná melodika, ktorú tvorí práve Marco, je pre väčšinu ľudí nestráviteľná a nepochopiteľná, príliš časté lámanie tónov, prudké zmeny a pokrútenie sú charakteristikou „Into The Kingdom of Graves“. Páčia sa mi obzvlášť stoptimei, kedy vypadne celá rytmika a samotná gitara začne písať dravú linku do ktorej sa behom chvíle vložia všetky ostatné nástroje, takýchto parádičiek tu nájdete vcelku dosť. Skladby samozrejme pôsobia monštrózne a za 90% sa na seba podobajú, celkove z toho vzniká vojnovo teroristická masakra, aj keď napr. oproti takým Demonomancy sú o čosi melodickejší a stráviteľnejší, ale skladby sú zas viac chytľavejšie a silnejšie čo dodáva albumu väčšiu silu. Chlapi sa určite musia poriadne obracať na živých vystúpeniach, všetci šlapú na plné obrátky a myslím, že ak by sa tá energia dala určitým spôsobom zachytiť, pre Vancouver by mali zadarmo elektrickú energiu na dobrých pár rokov. Album určite nestrávia ľudia čakajúci od nahrávky výrazné harmónie a klasické rytmické postupy, na to je TB príliš besná a divoká partia, kontrolovaný chaos sa tu snúbi s nekontrolovateľným hlukom a neľudskou brutalitou. Na celej tejto atrocite má svoj podiel aj Vinnie Borden za mikrofónom, ten sa musí počas spevu skrúcať v agónii, hroziť päsťami a krčné žily musí určite kvalitne napínať. Pôsobivé démonické reptanie, hysterické záchvaty revu a celkového jeho besnenia plne kontrastujú k celej produkcii. Zvuk nahrávky je priamočiary ale rozhodne má v sebe kus nečistoty a extrémneho riešenia, myslím, že už len ten zvuk odradí veľa fanúšikov, ale k TB sa presne toto hodí. Takže ak máte radi úplný extrém, rýchlosť a burácanie starého Metalu, tento album si nájdite. Ešte musím vzdať hold prekrásnemu obalu, ani nemusím pripomínať, že pri pohľade naň sa zhmotňuje zároveň aj hudobná náplň.
10/45:12/ 8,5 Mortuary
http://www.reverbnation.com/tyrantsblood
