ULCERATE „Vermis“, Relapse Records, CD´13, NZL
Nie som znalcom starších nahrávok ULCERATE, ale viem o tejto kapele dávnejšie a som si vedomý ich kvalít, preto prvým albumom, s ktorým som sa dokonale oboznámil, je práve novinka „Vermis“. Vypočul som si pár starších vecí len tak matne a zdali sa mi o niečo technickejšie, možno krkolomnejšie a viac „hudobnejšie“. Podľa porovnávania so staršími vecami sa mi zdá, že sa títo Novo Zélandania viac než na techniku samotnú sa zameriavajú na odpudivé a zvláštne pocity, skôr im ide teraz o atmosféru albumu než o predvádzanie sa v technickom balaste, tým mierim na novinku. Pocitovo sa mi zdá, že majú už bližšie skôr ku kapelám ako DEATSHSPELL OMEGA, BOLZER a podobne, ale samozrejme novinka sa nepochybne bude páčiť aj fans nových GORGUTS a IMMOLATION. Najzaujímavejšie na tejto nahrávke je, s akou komplexnosťou kapela pracuje, zdvojované gitarové linky väčšinou vychádzajú z rovnakého bodu, na čo sa každá gitara rozvetví iným smerom a spolu tak vytvárajú veľmi podivné harmónie. Pre niekoho šialené a groteskné harmónie, pre iných zas nespútané disharmónie, myslím, že pravda je niekde uprostred. Na prvé počutie znie „Vermis“ nenapočúvateľne a o nič lepší dojem na vás nespraví ani tretie či šieste počúvanie, stále budete tápať a neveriacky krútiť hlavou. Album treba sústredene počúvať veľa krát, povedal by som niekoľko desiatok krát aby sa za tou hrubou stenou začali rysovať konkrétne kontúry a obrazy zvukov. Melodika je vecou zložitou v prípade ULCERATE, na jednej strane je nepochopiteľná nielen pre väčšinu populácie, ale aj pre väčšinu metalistov bude tvrdým orieškom. Ťažký album na počúvanie, možno ešte ťažšie pochopiteľné než posledný výtvor od GORGUTS, brutálne pasáže sú narúšané mystickými pomalými zvratmi, ktoré nevnášajú žiadne svetlo do tohto albumu, naopak, pridávajú mu na bizarnosti, nepochopiteľnosti, nelogike. Ale svoju logiku nahrávka samozrejme má, len ju treba odhaliť, čo chce nesmiernu dávku trpezlivosti a zanietenosti pre tento žáner Death Metalu, aj keď by som si už dovolil tvrdiť, že koketujú s avantgardným a moderným Black Metalom. Ono zaradiť „Vermis“ škatuľkovo nie je také jednoduché, aj keď najbližšie majú k Death Metalu, pre mňa sú typickými a novodobými predstaviteľmi moderného Death Metalu držiac sa koreňov old school. Emócie, ktoré „Vermis“ ponúka, sú veľmi temné, vážne a dramatické, najlepšie to dokumentuje napr. skladba Weight of Emptiness kde dokázali presne zhudobniť názov skladby, charakter tohto kúsku je príliš autentický, rovnako ako dokážu s autenticitou pracovať MORBID ANGEL (na starých nahrávkach) alebo IMMOLATION (I Feel Nothing), cítite váhu prázdnoty na svojej duši, veľmi pesimistická a čierna skladba. Ono tieto ťažké pocity sú napchané v každom songu, neustále na vás doráža naliehavosť, ktorou na vás chlapi apelujú. Jednou z najlepších skladieb albumu je Confronting Enropy s nádherným IMMO motívom, neviem či sú moje pocity úplne správne, ale zdá sa mi, že ULCERATE sú ešte dôslednejší a autentickejší než samotný IMMOLATION, dávajú do svojej hudby toľko hĺbky a temnoty ako je to len možné. Ale tento album vám môže priniesť aj veľa pozitívnych pocitov v zmysle, že je to priam dokonale vytvarovaná hudba, je plná abstraktnosti, absurdnosti, grotesknej čudnosti a avantgardy. Hudba ULCERATE dokáže aj vražedne ničiť, ale aj šokujúco tvoriť, oni sa pohybujú neustále niekde na pomyselnej hranici týchto dvoch sfér. Zvukovo tu máme modernu, všetko znie čisto a prehľadne, no ani to vám nepomôže možno k úplnému pochopeniu, zaujímavé by bolo, ak by tento album dostal do vienka nečistý a zahmlený zvuk, myslím, že to by bola už úplná katastrofa a väčšina ľudí by to nezvládla. Zaujímavou je inštrumentálka Fall to Opprobrium, kde sú navrstvené tak temné a desivé pocity, akýsi čistý koncentrát najťaživejších pocitov. Ak má byť toto nový smer Death Metalu, tak sa teším z tohto, pretože tu technika je z môjho pohľadu druhoradá, primárne sú drviace existenčné pocity prázdnoty sveta na ploche skoro hodinu trvajúceho majstrovského diela.
9/54:30/ 9,75 Mortuary
http://www.ulcerate-official.com/
Nie som znalcom starších nahrávok ULCERATE, ale viem o tejto kapele dávnejšie a som si vedomý ich kvalít, preto prvým albumom, s ktorým som sa dokonale oboznámil, je práve novinka „Vermis“. Vypočul som si pár starších vecí len tak matne a zdali sa mi o niečo technickejšie, možno krkolomnejšie a viac „hudobnejšie“. Podľa porovnávania so staršími vecami sa mi zdá, že sa títo Novo Zélandania viac než na techniku samotnú sa zameriavajú na odpudivé a zvláštne pocity, skôr im ide teraz o atmosféru albumu než o predvádzanie sa v technickom balaste, tým mierim na novinku. Pocitovo sa mi zdá, že majú už bližšie skôr ku kapelám ako DEATSHSPELL OMEGA, BOLZER a podobne, ale samozrejme novinka sa nepochybne bude páčiť aj fans nových GORGUTS a IMMOLATION. Najzaujímavejšie na tejto nahrávke je, s akou komplexnosťou kapela pracuje, zdvojované gitarové linky väčšinou vychádzajú z rovnakého bodu, na čo sa každá gitara rozvetví iným smerom a spolu tak vytvárajú veľmi podivné harmónie. Pre niekoho šialené a groteskné harmónie, pre iných zas nespútané disharmónie, myslím, že pravda je niekde uprostred. Na prvé počutie znie „Vermis“ nenapočúvateľne a o nič lepší dojem na vás nespraví ani tretie či šieste počúvanie, stále budete tápať a neveriacky krútiť hlavou. Album treba sústredene počúvať veľa krát, povedal by som niekoľko desiatok krát aby sa za tou hrubou stenou začali rysovať konkrétne kontúry a obrazy zvukov. Melodika je vecou zložitou v prípade ULCERATE, na jednej strane je nepochopiteľná nielen pre väčšinu populácie, ale aj pre väčšinu metalistov bude tvrdým orieškom. Ťažký album na počúvanie, možno ešte ťažšie pochopiteľné než posledný výtvor od GORGUTS, brutálne pasáže sú narúšané mystickými pomalými zvratmi, ktoré nevnášajú žiadne svetlo do tohto albumu, naopak, pridávajú mu na bizarnosti, nepochopiteľnosti, nelogike. Ale svoju logiku nahrávka samozrejme má, len ju treba odhaliť, čo chce nesmiernu dávku trpezlivosti a zanietenosti pre tento žáner Death Metalu, aj keď by som si už dovolil tvrdiť, že koketujú s avantgardným a moderným Black Metalom. Ono zaradiť „Vermis“ škatuľkovo nie je také jednoduché, aj keď najbližšie majú k Death Metalu, pre mňa sú typickými a novodobými predstaviteľmi moderného Death Metalu držiac sa koreňov old school. Emócie, ktoré „Vermis“ ponúka, sú veľmi temné, vážne a dramatické, najlepšie to dokumentuje napr. skladba Weight of Emptiness kde dokázali presne zhudobniť názov skladby, charakter tohto kúsku je príliš autentický, rovnako ako dokážu s autenticitou pracovať MORBID ANGEL (na starých nahrávkach) alebo IMMOLATION (I Feel Nothing), cítite váhu prázdnoty na svojej duši, veľmi pesimistická a čierna skladba. Ono tieto ťažké pocity sú napchané v každom songu, neustále na vás doráža naliehavosť, ktorou na vás chlapi apelujú. Jednou z najlepších skladieb albumu je Confronting Enropy s nádherným IMMO motívom, neviem či sú moje pocity úplne správne, ale zdá sa mi, že ULCERATE sú ešte dôslednejší a autentickejší než samotný IMMOLATION, dávajú do svojej hudby toľko hĺbky a temnoty ako je to len možné. Ale tento album vám môže priniesť aj veľa pozitívnych pocitov v zmysle, že je to priam dokonale vytvarovaná hudba, je plná abstraktnosti, absurdnosti, grotesknej čudnosti a avantgardy. Hudba ULCERATE dokáže aj vražedne ničiť, ale aj šokujúco tvoriť, oni sa pohybujú neustále niekde na pomyselnej hranici týchto dvoch sfér. Zvukovo tu máme modernu, všetko znie čisto a prehľadne, no ani to vám nepomôže možno k úplnému pochopeniu, zaujímavé by bolo, ak by tento album dostal do vienka nečistý a zahmlený zvuk, myslím, že to by bola už úplná katastrofa a väčšina ľudí by to nezvládla. Zaujímavou je inštrumentálka Fall to Opprobrium, kde sú navrstvené tak temné a desivé pocity, akýsi čistý koncentrát najťaživejších pocitov. Ak má byť toto nový smer Death Metalu, tak sa teším z tohto, pretože tu technika je z môjho pohľadu druhoradá, primárne sú drviace existenčné pocity prázdnoty sveta na ploche skoro hodinu trvajúceho majstrovského diela.
9/54:30/ 9,75 Mortuary
http://www.ulcerate-official.com/
