VADER "The Ultimate Incantation", Earache Records CD ´92, POL

Ešte v roku 1990 VADER splodili demo "Morbid Reich" z ktorého sa predalo neuveriteľných 10.000 kópií, čím sa zaradilo na vrchol DM demáčov všetkých čias v množstve predaja. Už to bol prvý náznak ohromnej sily týchto Poliakov. Takmer väčšina materiálu skončila na tomto debute, kde pridali ešte zopár skladieb z druhého dema "Necrolust" a pár úplne nových. Zaujímavé je, že ho najskôr nahrali vo švédskom Sunlight štúdiu s Thomasom Skogsbergom, no predčasne nahrávanie ukončili, pretože label ani kapela nebola spokojná s výsledkom. Hlavnou príčinou nespokojnosti bolo ale to, že v štúdiu mali k dispozícii len bicí automat, na ktorý neboli zvyknutí a nehodil sa na množstvo klepačiek, ktoré používali. Nakoniec sa rozhodli navštíviť anglické Rhythm štúdio s producentom Paulom Johnsonom kde už mohli nahrávať na reálne bicie. Ešte zaujímavejšie by bolo počuť ako zneli VADER so švédskym zvukom. Celý album však nahral len Piotr (guit, vox, bass) a Docent (drums), aj napriek tomu, že sú v booklete uvedení China a Jackie. "The Ultimate Incantation" bol výnimočný tým, že to bol jediný album pod Earache Records, jediný album s obalom od Dana Seagravea a jediný album nahraný v zahraničí, neskôr už točili len v Poľsku. Aj to bol dôvod, prečo znie tak odlišne od zvyšku diskografie. Neskôr sa ich zvuk ustálil a vytvorili si vlastnú značku, tak typickú, že po nich opakovalo mnoho ďalších poľských kapiel, oni vytvorili typický poľský zvuk. Na úvod zaradili temné intro s fujavicou, do ktorej sa pridajú zlovestné klávesy a zmutovaný hlas odriekavajúci neznáme slová, medzi ktorými jasne počuť napr. aj ancient ones. VADER boli od začiatku silno ovplyvnení Lovecraftom a ďalšími temnými víziami. Hneď na to sa spustí najsilnejšia vypaľovačka Dark Age, ku ktorej samozrejme natočili aj video. Najčastejšie ich prirovnávali ku Slayer, Sepulture, alebo Morbid Angel. Najmä ten Slayer počuť z ich hudby, ale VADER si vytvorili tak typickú melodiku, že sa oddelili a stali vzorom pre mnohých nasledovateľov. Skôr než Morbid Angel by som ich ovplyvnenie posunul smerom k Deicide, pretože aj tí sa nechali uniesť Slayeráckymi riffmi. Od Deicide si požičali skôr našlapanú rytmiku a od Morbid Angel najmä potemnelú melodiku. Najoriginálnejším prvkom bol ale Piotrov zachrípnutý druh vokálu niekde na pomedzí Thrashu a Deathu. Nebol ani brutálny ala Barnes, ani škrekľavý ala Petrozza, ani melodický ala Hetfield, ale ani ukričaný ala Araya. Síce mal k nemu najbližšie, ale Piotrov polorev bol viac zastretý. Na albume nenájdeme žiadnu zbytočnú vatu na predĺženie hracieho času, všetky skladby zabíjajú, pretože mali veľa demo materiálu, z ktorého mohli vyberať len to najlepšie. Vsadili hlavne na našlapanú rytmiku, chytľavé Thrashové riffy a ponurejšiu melodiku, čiže mnohé z najsilnejších prvkov od najväčších Metalových legiend. Jediné čomu sa vyhýbali, bola silná technika a komplexnosť, predsa len, toto bola oveľa schodnejšia cesta než akú si zvolili napr. Morbid Angel. Všetky skladby sa ženú v rýchlom tempe s mnohými klepačkami, no zároveň sa snažia byť zapamätateľné už len podľa názvu. Aj keď produkcia nedopadla úplne ideálne, ospravedlňuje ju aspoň to, že každá skladba je vysoko presvedčivá s množstvom riffov a nápadov. Booklet informuje, že texty sú dielom kapely, no v skutočnosti ich napísali ľudia z vonku, konkrétne Pawel Wasilewski, alebo Pawel Frelik. Takto mohol Piotr a Doc venovať všetku energiu len na písanie čo najlepšej hudby. Určite sa nejedná o ich vrcholový album, ale svoju kultovosť si vyslúžil. Všetko je to otázka pohľadu kedy sa kto k nemu dostal. Určite by sa mnohí chceli preniesť do tej doby, kedy slová Death Metal znamenali niečo iné než dnes. Tá atmosféra sa už ale nedá vrátiť, už zostane len v spomienkach pri počúvaní takýchto klasík žánru.